Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

• 1748 – zomrel Thomas Lowndes, anglický astronóm (* 1692)
• 1910 – zomrel William Huggins, britský astronóm
• 1965 – sovietska kozmická sonda Luna 5 dopadla na Mesiac
• 2022 – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka supermasívnej čiernej diery Sagittarius A*

ďalšie výročia...

3753 Cruithne je blízkozemská planétka, ktorú objavil amatérsky astronóm Duncan Waldron 10. októbra 1986. Obežnú dráhu okolo Slnka má v pomere 1:1 orbitálnej rezonancie so Zemou, je teda ko-orbitálnym objektom Zeme.

Patrí do skupiny Aten planétok, ktorých obežné dráhy sa nachádzajú blízko dráhy Zeme a časť alebo celá ich obežná dráha je vo vnútri obežnej dráhy Zeme. Ide o planétku, ktorá sa vzhľadom na Zem pohybuje po dráhe podobnej fazuli, no ktorá sa v konečnom dôsledku podobá skôr na podkovu, a môže prechádzať do kvázi-obežnej dráhy družice. To bolo dôvodom, prečo bola nie celkom správne nazvaná „druhým mesiacom Zeme“. Napríklad v britskom televíznom programe Q.I. (Episode 2, Season 1; vysielal 11.9.2003). Cruithne totiž neobieha okolo Zeme, pokiaľ je na druhej strane Slnka. Jej obežná dráha je vtedy vo vnútri dráhy Merkúru a zvonku obežnej dráhy Marsu. Cruithne obehne okolo Slnka približne raz za rok, ale trvá 770 rokov, kým sa dostane do rovnakej polohy voči Zemi.

Meno Cruithne znamená v starej írčine (keltčine) ľud Piktov (keltsky: Cruthin) zachytených v Annals of Ulster a meno ich kráľa („Cruidne, syn Cinge“) v tzv. Kronike Piktov.

Hadonos (Ophiuchus) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí je Hadonos jediným ekliptikálnym súhvezdím, podľa ktorého sa nenazýva nijaké znamenie zvieratníka.

Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili, nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do "magického" počtu 12 znamení a tak ho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Obsahuje aj veľké množstvo deep-sky objektov zaujímavých pre amatérskych pozorovateľov. V súhvezdí Hadonos sa tiež nachádza asterizmus Býk Poniatowského, obrazec v podobe písmena T utvorený spojnicou hviezd 66 Oph – 67 Oph – 68 Oph – 70 Oph, ktorý je pozostatkom po rovnomennom súhvezdí.

ďalšie súhvezdia...

• Astronómia: Astrofyzika · Kozmológia · Slnečná sústava · Astronómovia · Súhvezdia

• Astronomické objekty: Zoznamy · Galaxie · Hmloviny · Hviezdokopy · Planéty · Planétky · Kométy · Hviezdy · Kvazary · Čierne diery

• Astronomické prístroje: ďalekohľady · rádioteleskopy · observatóriá

• Astronómia na Slovensku: astronómovia · observatóriá · objavené planétky · pomenovania planétok · heslá Encyklopédie astronómie

• Hviezdy: Tradičné názvy · Hviezdy podľa súhvezdí · Najjasnejšie hviezdy · Najbližšie hviezdy · Najbližšie jasné hviezdy · Najväčšie hviezdy · Najťažšie hviezdy · Najmenšie hviezdy · Hviezdy s planétami · Premenné hviezdy · Polopravidelné premenné · Pulzary

• Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy · Hviezdy podľa súhvezdí

• Galaxie: Najbližšie galaxie · Skupiny a kopy galaxií · Kvazary

• Planétky: 1 – 250 · 251 – 500 · 501 – 750 · 751 – 1000 · …

• Kométy: Periodické kométy · Neperiodické kométy · Meteorické roje

• Astronomické katalógy: Messierove objekty · NGC objekty (1 – 250 · 251 – 500 · 501 – 750 · 751 – 1000 · ...) · IC objekty (1 – 250 · 251 – 500 · 501 – 750 · 751 – 1000 · ...)

• Astronómovia · Astrofyzici
• Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

• ...dokonca aj jedna hviezda v súhvezdí Mečiar vznikla v Plejádach?
• ...najviac supernov v histórii, viac než 376, ich objavil americký astronóm Tim Puckett?
• ...podľa simulácii sa Mesiac dostal do viazanej rotácie skôr, než sa vôbec kompletne sformoval?
• ...nemecký astronóm Julius Schiller chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie Malý medveď na Sv. Michal Archanjel?
• ...exoplanéta Kepler-1625 b-i má pri sebe obrovský exomesiac s hmotnosťou 180 hmotností Zeme?
• ...podľa údajov z družice Gaia sa naša Galaxia zväčšuje tempom asi 500 metrov za sekundu?

Tmavá hmlovina a izolovaná Bokova globula vdB 141 alebo SH2-136 v súhvezdí Cefeus. Jej piliere pripomínajúce duchov môžeme pozorovať vďaka tomu, že trochu odrážajú svetlo okolitých hviezd. Priemer tejto hmloviny je asi 2 svetelné roky. Stredová oblasť tohto temného mraku sa rúca vlastnou gravitáciou a pravdepodobne sa z nej vyvinie dvojhviezda.

• Astronómia: Gama astronómia · Röntgenová astronómia · Optická astronómia · Infračervená astronómia · Rádioastronómia · Astrometria · Nebeská mechanika · Astrofyzika · Kozmológia · Kozmogónia · Dejiny astronómie

• Sférická astronómia: Nebeská sféra · Nebeský pól · Nebeský rovník · Ekliptika · Zenit · Nadir · Meridián · Prvý vertikál · Súhvezdie

• Astronomické objekty: Vesmír · Kopa galaxií · Kvazar · Galaxia · Čierna diera · Hmlovina · Hviezda · Hnedý trpaslík · Hviezdna sústava · Hviezdokopa · Medzihviezdna hmota · Temná hmota · Planéta · Trpasličia planéta · Mesiac · Planétka · Kométa

• Planéty: Merkúr · Venuša · Zem · Mars · Jupiter · Saturn · Urán · Neptún · Extrasolárna planéta

• Trpasličie planéty: Ceres · Pluto · Haumea · Eris · Makemake

• Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie · Galaktické halo · Miestna sústava hviezd · Slnečná sústava · Slnko

• Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

• Eryn Blaireová