A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth”* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Observatórium Kao-čcheng | |
Štát | Čína |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | iii, vi |
Identifikačné č. | 1305 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°VSúradnice: 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°V |
História zápisu | |
Zápis | 2010 (34. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Astronomické observatórium Kao-čcheng (čín. 告成观星台, pchin-jin: Gàochéng guānxīngtái), tiež známe ako staré observatórium v Teng-fengu (čín. 登封古观象台, pchin-jin: Dēngfēng gǔ guānxiàngtái), je observatórium vo svätyni vojvodu z Čou v meste Kao-čcheng neďaleko mesta Teng-feng v provincii Che-nan v Číne. Toto miesto má dlhú tradíciu astronomických pozorovaní od čias dynastie Západných Čou až po ranú dynastiu Jüan. Zachoval sa tiež gnómon používaný pre kalendár Ta Jen v roku 729 nášho letopočtu a veľké observatórium z dynastie Jüan. Observatórium bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2010 ako súčasť „historických pamiatok v Teng-fengu v centre neba a zeme."[1]
Dejiny
Západný Čou
Verí sa, že vojvoda z Čou (pribl. 1042 pred n. l.) na tomto mieste postavil Cche-jing-tchaj (observatórium na meranie tieňa alebo gnómon) na pozorovanie slnka, pretože túto oblasť považoval za stred neba a zeme. Jeho záujem o matematiku, astronómiu/astrológiu uvádza staroveká astronomická kniha Čou-pi Suan-ťing.
Dynastia Tchang
Astronóm I Sing (683–727) z dynastie Tchang postavil 20 štandardizovaných gnómov rozmiestnených po Číne na meranie časovej rovnice v závislosti od geografickej polohy. Podľa návrhu Liou Čuoa z roku 604 n.l. bolo 10 z nich zarovnaných pozdĺž poludníka 114° východne od Greenwichu zo Strednej Ázie až po Vietnam, aby sa určil obvod Zeme a odchýlky od dokonalej gule. Jedno z týchto 10 observatórií sa nachádzalo v Kao-čchengu. Pozorovania sa použili na vytvorenie kalendára Ta Jen.
Južne od observatória, v chráme zasvätenom vojvodovi z Čou, možno nájsť tabuľku Š'-kuej, ktorú vytvoril I Sing. Podľa knihy Čou Li (Čouské obrady) je toto miesto stredom Zeme.
Dynastia Jüan
Veľké observatórium bolo postavené v roku 1276 na začiatku dynastie Jüan na príkaz Kublajchána a navrhli ho astronómovia Kuo Šou-ťing (1231 – pribl. 1215) a Wang Sün (1235 – 1281) na pozorovanie pohybu slnka, hviezda a na záznam času.[2]
Bolo postavené z kameňov a tehál. Má dve časti: telo a š'-kuej (nazývaný aj pravítko na meranie oblohy). Samotné je vysoký 9,46 metra a 12,62 metra, ak sú zahrnuté dve skrinky na vrchu. Trochu netradičný gnómon je lišta namontovaná horizontálne medzi dve skrinky. Š'-kuej siahajúci na sever je 31,19 metra dlhý a 0,53 metra široký. Skladá sa z 36 štvorcových kameňov s dvoma paralelnými vodnými kanálmi na kontrolu jeho úrovne.[3] Umiestnenie š'-kuej je v súlade so smerom, ktorým sa dnes uberáme pri meraní poludníka. Počas merania sa cez drážky umiestni lúč. Ťing-fu (prístroj s mnohými otvormi) na vodných cestách sa používa na meranie tieňa, ktorého presnosť je do 2 milimetrov. Počas zimného slnovratu je dĺžka tieňa na poludnie takmer taká dlhá ako dĺžka š'-kuej.
Veľmi presné pozorovania slúžili pre nový kalendár Šou-š' z roku 1281, ktorý sa používal 364 rokov. Bol to zďaleka najpokročilejší kalendár na svoju dobu; dĺžka tropického roka bola určená na 365 d 5 h 49 m 20 s, čo je hodnota v súlade s hodnotou gregoriánskeho kalendára, ale získaná o 300 rokov skôr.[4]
V roku 1787 použil francúzsky astronóm Pierre Simone de Laplace tieto merania na skontrolovanie svojich výpočtov sekulárnych zmien šikmosti ekliptiky a excentricity obežnej dráhy Zeme.
Je to prvé zo série 27 observatórií postavených na začiatku dynastie Jüan.[5]
Referencie
- ↑ UNESCO World Heritage Centre. Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth” . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ International Council on Monuments and Sites. Historic Monuments of Dengfeng (China) No 1305rev . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing . china.org.cn, 2004-04-05, . Dostupné online.
- ↑ ODENWALD, Sten. Ancient Eclipses in China . NASA, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing . china.org.cn, 2004-04-05, . Dostupné online.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaocheng Astronomical Observatory na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk