A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Linda A. Morabito | |
Linda Morabitová v roku 2009 | |
Iné mená | Linda Kelly, Linda Hyder, Linda Morabito-Meyer |
---|---|
Narodenie | 21. november 1953 (70 rokov) Vancouver, Kanada |
Známa vďaka | Objaviteľka vulkanizmu na mesiaci Io |
Alma mater | University of Southern California |
Profesia | astronómka |
Manžel | David Meyer |
Deti | Ryan Hyder |
Odkazy | |
Webstránka | lindamorabito.com |
Linda A. Morabitová (* 21. november 1953, Vancouver, Kanada), známa tiež ako Linda Kelly, Linda Hyder a Linda Morabito-Meyer, je astronómka, ktorá objavila sopečnú aktivitu na Jupiterovom mesiaci Io. Toto zistenie urobila 9. marca 1979 v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory NASA. V čase svojho objavu slúžila ako navigačná inžinierka[1] systému spracovania obrazu optickej navigácie (ONIPS) v tíme navigácie vesmírnej misie Voyager. Počas analýzy spracovania obrazu z Voyageru 1 nasnímaného pre navigáciu kozmickej lode uvidela 270 km vysoký oblak zo sopky na Io. Oblak bol sopečného pôvodu. Bolo to prvýkrát v histórii, čo bol aktívny vulkanizmus zistený mimo Zeme. Jej objav je niektorými planetárnymi vedcami považovaný za najväčší objav planetárneho prieskumného programu, ktorý vyšiel z Jet Propulsion Laboratory. Morabitová je v súčasnosti docentkou astronómie na škole Victor Valley College.
Zázemie a rodina
Narodila sa vo Vancouveri v Britskej Kolumbii v Kanade, odkiaľ v roku 1961 s rodinou emigrovala do Spojených štátov. Ako dieťa sa túžila stať astronómkou, študovala v Pasadene, pričom vďaka svojim preukázaným vedomostiam vynechala celý rok základnej školy. V 9. ročníku školy napísala prácu pre školu s názvom „Moja práca vo svete: astronóm“.
Linda Morabitová sa v roku 2008 vydala za majora Davida Meyera (americké letectvo, vo výslužbe), docenta astronómie. Má jedného syna Ryana Hydera, hudobníka, dvoch nevlastných synov Jasona a Bretta Hyderovcov a tri vnúčatá Robert Wooten, Nathan Hyder a JD Hyder.[2]
Akademická kariéra
Linda Morabitová promovala na Univerzite v Južnej Kalifornii s titulom BS z astronómie v roku 1974[3] a postgraduálne pracovala v odbore informatiky na USC. Pred získaním diplomu z astronómie nastúpila do Jet Propulsion Laboratory na dočasnú letnú stáž. Po získaní titulu v odbore výskumu vonkajších planét v Jet Propulsion Laboratory prijala miesto ako vedúci inžinier (1974 – 1981). V marci 1979 objavila anomáliu na mesiaci Io. Na snímke, ktorú urobila sonda Voyager 1, videla z povrchu Jupiterovho mesiaca Io vystupovať oblak vulkanického oblaku. Morabitová bola schopná určiť, že pozorovaný oblak vyvierajúci z povrchu Io je sopečného pôvodu. Jej objav bol zverejnený 12. marca 1979. O objave sa zmienil Jiří Grygar v druhej časti Česko-slovenského astronomického vedecko-popularizačného seriálu Okná vesmíru dokorán v roku 1981.
Nastúpila do The Planetary Society ako manažérka vzdelávania a rozvoja programu (1997 – 2004), kde viedla vzdelávacie aktivity pre misiu Mars Global Surveyor na Mars, čo viedlo k zapojeniu študentov do misie Mars Exploration Rover s rovermi Spirit a Opportunity na Mars. V roku 2007 sa stala docentkou astronómie na Victor Valley College, kde v súčasnosti vyučuje. Slúžila tiež ako hosťujúci vyšetrovateľ na misii Viking Extended Mission to Mars (1977), kde vykonávala výskum povrchu Marsu, pričom využívala údaje zozbierané dvoma pristávacími sondami Viking. Pôsobila ako Global Curriculum Developer v Lewis Center for Educational Research (2007 – 2009), v ktorom sa podieľala na výučbe študentov na celom svete v používaní rádioteleskopu na astronomický výskum v spolupráci s niekoľkými misiami NASA, vrátane Spitzerovho vesmírneho teleskopu, misia Juno na Jupiter a misie LCROSS na Mesiac. Viac ako 30 rokov pôsobila ako lektorka astronómov. Objavila sa v mnohých vedeckých dokumentoch a bola pravidelným hosťujúcim vedeckým komentátorom v dvoch celoštátne televíznych talkshow vo Vancouveri, v Kanade (1979 – 1981).
Mimoakademický život
V roku 2004 si Linda Morabitová uvedomila, že bola v detstve obeťou vážneho zneužívania a trpela posttraumatickou stresovou poruchou. Linda Morabitová si na základe svojich skúseností a zotavenia sa zo zneužívania v detstve vytvorila silné kresťanské povedomie. Jej memoáre Paralelné vesmíry: Memoáre z okrajov priestoru a času sú kresťanskou knihou a osobnými a vedeckými memoármi. Kniha dokumentuje niekoľko zážitkov na prahu smrti v rukách jej rodičov a kňaza Williama Franklina Wolseyho z Chrámu hojnejšieho života vo Vancouveri v rokoch 1954 až 1956, ako aj udalosti jej veľkého vedeckého objavu NASA v roku 1979.[2]
Vyznamenanie
Morabitová bola počas svojej kariéry ocenená nasledujúcimi vyznamenaniami:
- NASA Group Achievement Award za riadiace operácie Voyager 1 v navigačnom tíme
- NASA Group Achievement Award za dizajn operačného systému misie Voyager 1, vývoj pozemných dátových systémov
- Cena skupiny NASA za úspech za vývoj misie Voyager 1
- Individuálne uznanie od NASA za podstatné prispenie k misiám NASA pokrokom v technikách spracovania snímok a objavom sopečnej aktivity na Io
- Podľa časopisu Aviation Week & Space Technology bola označená ako na osobnosť, ktorá si zaslúžila špeciálne uznanie za pokrok v letectve
- Medzinárodná astronomická únia ju ocenila pomenovaním asteroidu 3106 Morabito za objav sopečnej aktivity na Io
Referencie
- ↑ MENTZL, Rudolf. Pluto není mrtvé?. Aldebaran.cz (Praha: Aldebaran Group for Astrophysics). Dostupné online . ISSN 1214-1674.
- ↑ a b lindamorabito.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Як науковиця з Ванкувера відкрила вулканічну активність поза Землею . vancouveriski.com, 2022-12-22, . Dostupné online. (po ukrajinsky)
Literatúra
- MEYER, Linda Morabito. Parallel Universes, a Memoir from the Edges of Space and Time. : SciRel Publishing, 2011. 318 s. ISBN 978-0-615-54881-4.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk