A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľryba | |
| |
Latinský názov | Cetus |
---|---|
Skratka | Cet |
Genitív | Ceti |
Symbolické vyjadrenie | Veľryba alebo Morská príšera |
Rektascenzia | 1,42h |
Deklinácia | −11,35° |
Plocha | 1 231 štvorcových stupňov Poradie: 4 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
Najjasnejšia hviezda | Deneb Kaitos (β Cet)† (Zdanl. magnitúda 2,04) |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +70° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November | |
Veľryba alebo Morská príšera je súhvezdie ležiace takmer celé na južnej oblohe. Nachádza sa v oblasti zvanej Voda v blízkosti ostatných vodných súhvezdí, akými sú Vodnár, Ryby a Eridanus. Ekliptika (dráha Slnka po oblohe) prechádza veľmi blízko tohto súhvezdia, preto sa môžu niektoré planéty v tomto súhvezdí nachádzať, ale len po krátku dobu.
História a mytológia
Toto súhvezdie bolo známe už od Antiky. V Mezopotámii bolo stotožnené s pôvodným ženským kozmickým zákonom (angl. primordial cosmic female principle), morskou príšerou Tiamat. V gréckej mytológii bola morskou príšerou, ktorej mala byť, podľa požiadavky podráždeného Poseidóna, obetovaná princezná Androméda. Boh mora Poseidón zoslal túto obludu na Etiópiu preto, lebo etiópska kráľovná Kasiopeja urazila jeho ženu. Pred zničením mohlo kráľovstvo zachrániť len obetovanie Kasiopejinej dcéry, princeznej Andromédy. Jej otec Kéfeus napokon musel súhlasiť s obetovaním svojej dcéry a tak bola Androméda prikovaná ku skale na brehu mora. Našťastie však cez kraj prechádzal hrdina Perzeus a keď sa dozvedel o Andromédinom osude, rozhodol sa ju zachrániť. Ukázal oblude hlavu Medúzy a obluda skamenela. Perzeus si nakoniec vzal Andromédu za ženu a na oblohu sa dostali všetky postavy tejto báje: Perzeus, Androméda, Cefeus, Kasiopeja aj Veľryba. Tá posledná ako doklad Perzeovej statočnosti. Niekedy sa toto súhvezdie nespája s morskou príšerou, ale je považované len za obyčajnú veľrybu.
Hviezdy
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Cet | Menkar | 2,54m |
β Cet | Deneb Kaitos | 2,04m |
γ Cet | Kaffaljidhmah | 3,47m |
ο Cet | Mira | 2m |
α má názov Menkar alebo Menkab. Názov znamená „nos“. Je to červený obor v päťuholníkovej hlave Veľryby tvorenej okrem nej ešte aj hviezdami gama, ní, mí a lambda. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia, ako to už občas býva, nie je α ale β. Tá má názov Deneb Katios alebo Difda. γ Ceti, Alkaffaljidhina, je fyzická dvojhviezda, ktorá sa dá rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu 10 cm. Hviezda ζ Ceti sa nazýva Baten Kaitos, čo znamená „brucho veľryby“.
Pozoruhodné prvky
Najvýznamnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Mira (ο Ceti), prvá premenná hviezda, ktorá bola objavená. Počas periódy 331,65 dní sa jej magnitúda mení z hodnoty 2,0 (jedna z najjasnejších na oblohe a ľahko viditeľná voľným okom) na hodnotu 10,1 (viditeľná len väčšími ďalekohľadmi) a späť. Jej objavenie Davidom Fabriciom v roku 1596 ešte viac podrylo predstavu o nemennosti nebies a dodalo podporu Kopernikovej revolúcii. Príčinou zmien jasnosti je pulzovanie tohto umierajúceho červeného obra.
τ Ceti je hviezda zaujímavá tým, že je to sedemnásta najbližšia hviezda k Zemi. Keďže ide zároveň o osamelú hviezdu podobného spektrálneho typu ako Slnko, (G8 V, Slnko má G2 V), bola vybraná pre projekt OZMA, ktorého ideou je nadviazať kontakt v rádiovej oblasti s možnými mimozemskými civilizáciami. Ďalšia zaujímavá hviezda, LP 768-500, je najmenšia známa hviezda. Jej priemer je 10-krát menší, než priemer Zeme.
Medzi dvojhviezdy, ktoré sa dajú rozlíšiť aj amatérskym ďalekohľadom, patria 37 Ceti, 66 Ceti a ní Ceti.
V roku 1827 bol v tomto súhvezdí objavený asteroid 4 Vesta.
Pozoruhodné objekty na oblohe
Súhvezdie Veľryba leží ďaleko od galaktickej roviny. Vďaka tomu je možné pozorovať veľa vzdialených galaxií, nezatemnených prachom z našej Galaxie. Najjasnejšou z nich je M77. Táto špirálovitá galaxia deviatej až desiatej magnitúdy sa nachádza zdanlivo blízko δ Ceti. Ďalšími ešte ako-tak pozorovateľnými objektami amatérskym ďalekohľadom sú galaxia NGC 247 a nad ňou ležiaca planetárna hmlovina NGC 246.
Do tohto súhvezdia zasahuje aj jedna zo štyroch najdlhších známych superkôp galaxií. Ide o kopu Pisces-Cetus rozprestierajúcu sa okrem Veľryby aj na ploche Rýb. Definitívne hranice tejto supekopy a ďalších superkôp nepoznáme.
Poloha
Veľryba je veľmi veľké súhvezdie, ale nijako zvlášť bohaté na jasné hviezdy. Hlava Veľryby je však pomerne výrazný útvar tvorený spojnicou hviezd λ – γ – ν – ζ2 – μ. Z východnej strany susedí s Býkom a päťuholník tvorený hviezdami Menkar, Alkaffaljidhina ní, mí a lambda. Difda leží južne od štvorca Pegasa a dve hviezdy zo štvorca, Sirrah a Algenib, ukazujú viac-menej smer k nej. Difda sa často zamieňa s hviezdou Fomalhaut, je však o magnitúdu slabšia a leží viac na severovýchod.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Veľryba, s. 345 – 351.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk