Jana Plauchová
slovenská spisovateľka sci-fi literatúry
Narodenie	8.9.19878. september 1987 (36 rokov) Banská Bystrica, ČSSR
Alma mater	Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Bc.) Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)
Odkazy
Webstránka	adhara.sk
Commons	Jana Plauchová
Literárny portál  Astronomický portál  Biografický portál

Mgr. Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi a populárno-náučnej literatúry. Vyšli jej štyri vedecko-fantastické romány a jedna populárno-náučná kniha. Bola označená za jedinú výrazne sci-fi prezentujúcu slovenskú autorku súčasnosti.^[1][2][3] Podľa spisovateľky Alexandry Pavelkovej jej v súčasnosti patrí na Slovensku prvenstvo v žánri hard sci-fi.^[4]

Životopis

Narodila sa v Banskej Bystrici,^[5][6][7] kde navštevovala gymnázium v odbore umelecká výchova. Má ukončený aj cyklus základnej umeleckej školy.^[8] O vesmír sa zaujímala už od najútlejšieho veku.^{[5][2][9][10]} Zaujímala ju aj príroda a príbehy, najprv videné a počúvané, neskôr čítané.^[10] V pätnástich rokoch (rok 2003) sa po havárii raketoplánu Columbia pridal aj záujem o kozmonautiku.^[11][2] V tomto veku výrazne stúpol aj jej záujem o astronómiu. Začala získavať ocenenia vo vedomostnej súťaži Čo vieš o hviezdach? a v roku 2004 rozpísala náučnú knihu o súhvezdiach.^[12]:577 Do dvadsiateho roku života bola veľmi nadšená pre program Space Shuttle.^[13]

Už na vysokoškolské štúdium nastupovala s vedomím, že chce písať knihy.^[7][10] Biológia má podľa jej slov vo sci-fi veľké uplatnenie.^[7][14] V rokoch 2007 až 2010 študovala na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbory systematická biológia a ekológia.^[7] Na to nadviazala magisterským štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia.^[15] Krátko po skončení vysokej školy sa jej podarilo vydať prvý román Nula kelvínov. Absolvovala aj Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.^[8][12]:577

Momentálne pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom.^{[5][16][10][2][12]:577} Na toto miesto ju odporučili astronómovia v jej rodisku. Ná­pl­ňou jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov do planetária, pí­sa­nie člán­kov, ob­čas po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.^[2] Viedla aj astronomický krúžok.^[12]:577 Zároveň od roku 2014^[12]:577 prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove.^{[8][6][17][2]} Po siedmich rokoch života v Žiari nad Hronom sa presťahovala do domu v Kremnici.^[3] Jej záujmami sú astronómia, kozmonautika, čítanie, akvaristika, turistika, záhradníčenie,^[11] výroba dekoračných predmetov, najmä zo šišiek,^[14] písanie blogu, a stavanie sôch.^[6][11]

Jana Plauchová je slobodná.^[11]

Literárna tvorba

Záujem o sci-fi v nej prebudili detské sci-fi knižky Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya a Prázdniny na planéte Coleida od autora píšuceho pod pseudonymom Kir Bulyčov. K týmto knihám ju priviedla matka, tiež fanúšička sci-fi.^[7][18][3] Plauchová bola tiež fanúšičkou seriálu Star Trek.^[11][19] Písať začala už na základnej škole.^[9] Jej prvými prácami boli rozprávky. Neskôr skúšala písať dobrodružné príbehy pre mládež, príbehy o zvieratách,^[13][9][18] sci-fi^[9][2] a pokusy o encyklopédie. Od šestnástich rokov do dvadsiatich štyroch rokov sa jej beletristická tvorba týkala výlučne sci-fi žánru.^[9] Považovala sci-fi za rovnako pestrú, obohacujúcu a silnú ako iné žánre, za prostriedok rozšírenia čitateľovho chápania, predstavivosti, empatie a za možnosť nastaviť zrkadlo ľudstvu bez toho, aby plytko moralizovala.^[18] Písanie prvopisu označila za najťažšiu časť tvorby.^[18][2] Ako získavala čoraz viac teoretických vedomostí, táto tvorba bola pre ňu čoraz jednoduchšia.^[11][20] Začala písať až vtedy, keď mala knihu premyslenú v hlave do poslednej vety. Ak ju začala písať skôr, stratila inšpiráciu a text nedokončila.^[21][22]

Okrem sci-fi ju zaujíma téma písania samotného, o ktorom tiež tvorí poviedky či rady a návody.^[6]

Romány

Jadrom tvorby Plauchovej sú vedecko-fantastické romány s vyváženými prvkami hard a soft sci-fi. Hlboké ponory do myšlienok a emócií postáv sú pre ňu rovnako dôležité ako faktická správnosť, veda a technológia.^[7][10] Zaoberá sa aj témami, ktorým sa iní autori vyhýbajú, propaguje menšinové myšlienky.^[10] Mimozemšťanov, v ktorých neverí, považuje len za súčasť umeleckej fikcie.^[20] Zručne využíva odborné termíny, decentne čitateľa poúča, nebráni sa experimentovaniu. Používa tiež rozličné, výrazné typy postáv oproti iným autorom vedeckej fantastiky, ktorých postavy sú väčšinou zovšeobecnené.^[23]

Nula kelvinov

V 17-tich rokoch dokončila svoj prvý rukopis, ten však nebol nikdy vydaný.^[2][3] Knižne vydaný bol až jej piaty rukopis v poradí,^[10][24][2] ktorý dopísala v roku 2010. Má titul a podtitul Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ. Je to príbeh o (ne)cestovaní v čase, génových manipuláciách, odlišnosti od davu, láske, frustrácii, genialite a dospievaní.^[24] Prináša príbeh chlapca Davida, ktorý rastie a starne dvakrát pomalšie.^[25][26][24] Literárny kritik Miloš Ferko označil Plauchovej debut za kvalitný, čitateľný slovenský vedecko-fantastický román, ktorý je určený nielen deťom a mládeži.^[25] Kritička Veronika Rácová sa o románe vyjadrila, že má precíznu kompozíciu a premyslenú kauzalitu, a že autorka vcelku dobre napriek veľkému rozsahu knihy zvládla dávkovanie určitých tém či motívov.^[26] Plauchová neskôr označila túto knihu za mierne štylisticky a gramaticky nevyladenú.^[18][27] S vydavateľstvom Q111 už nechcela spolupracovať.^[27]

V roku 2022 vyšla kniha Nula kelvinov znova v reedícii vydavateľstva Artis Omnis. V tej dobe sa pripravovalo aj jej pokračovanie,^[3][27] ktoré je jedným z dôvodov jej druhého vydania.^[27] Toto pokračovanie s názvom Tristodesať kelvinov vyšlo v roku 2024. Román dopĺňa, prehlbuje a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov. Myšlienka napísať toto pokračovanie autorke prvýkrát napadla pred koncom písania Nula kelvinov. Začala ho písať 21. decembra 2010. Písanie neprebiehalo v chronologickom poradí, ale v poradí, v akom jej scény prichádzali na um, takže koniec bol napísaný oveľa skôr ako začiatok. Rukopis písala celkovo päť a pol roka.^[28]

Večnosť omylov

O rok a pol neskôr po prvom vydaní Nula kelvinov vychádza cez vydavateľstvo Artis Omnis druhý Plauchovej román Večnosť omylov.^[5] V skutočnosti ho napísala ako štvrtý rukopis v poradí, pred Nula kelvinov. Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená fiktívna, tragická havária raketoplánu Discovery a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá.^[29][27][10] Obsahuje aj motív teleportu medzi Zemou a vzdialenou planétou, ktorý je postavený na ťažko vysvetliteľných javoch vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry.^[20] Proces tvorby knihy od prvotného nápadu až po vydanú knižku trval desať a pol roka. Prvých šesť rokov autorka len vyhľadávala informácie a premýšľala dej. Prvú verziu knihy dokončila v roku 2009 a v nasledujúcich štyroch rokoch ju ešte trikrát prepísala.^[13] Podľa Pavelkovej ide o nesporný posun vpred.^[4]

Úvod do teórie chaosu

V roku 2016 vyšiel cez Artis Omnis tretí Plauchovej román Úvod do teórie chaosu, ktorý dopísala v roku 2012.^[30] Písanie trvalo štrnásť mesiacov a finálnu verziu potom ešte prepisovala a upravovala. Kniha sa odohráva v prostredí oceánskych hlbín.^[31] Je to sci-fi triler s prvkami hororu charakterizovaný ako príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.^[30] Podľa spisovateľky Kataríny Soyky má text pridanú hodnotu pre fobikov, keďže hlavný hrdina trpí fóbiou z hĺbok.^[32]

Úvod do teórie chaosu bol preložený aj do češtiny a v máji 2023 vyšiel vo vydavateľstve Euromedia.^[33]

Druhá planéta

V apríli 2019 vychádza opäť cez Artis Omnis štvrtý Plauchovej sci-fi román s názvom Druhá planéta.^[34] Napísala ho ešte na strednej škole, pred všetkými jej doposiaľ vydanými dielami. Písanie trvalo rok.^[35][27] Na vydanie čakala ďalších 12 rokov, počas ktorých rukopis upravovala a prerábala, ale na jeho deji sa nič nezmenilo.^[14] Ide o jej vôbec najstaršiu prácu, aká bola kedy publikovaná. Autorka ju označila za technickú, starosvetskú hard sci-fi v štýle Arthura C. Clarka, len jej rozuzlenie je fantazijnejšie. V rozuzlení sa rozlúštia niektoré zo záhad planéty Venuše.^[35][27] Román rieši okrem iného otázky znečisťovania životného prostredia.^[18] Motív Venuše sa v ňom vyskytuje preto, lebo ju autorka považuje za nedostatočne skúmanú v porovnaní s Marsom.^[35] Navyše je Venuša veľmi podobná Zemi.^[20]

Poviedky

Jana Plauchová sa venuje aj poviedkovej tvorbe. Jej prvá publikovaná poviedka má názov Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania a vyšla v roku 2012 v časopise Dotyky. V roku 2014 jej v spoločnej zbierke slovenských sci-fi autorov s názvom Dotyky budúcnosti vyšla poviedka Granátový vesmír. Neskôr v tom istom roku bola publikovaná aj jej poviedka Cintorín živých v zborníku poviedok súťaže Mladá slovenská poviedka. Na tému šialenstva astronautov napísala poviedku Pravidlá hry, ktorá vyšla v zborníku v roku 2019. V roku 2017 jej vyšla poviedka Po oblakoch nikto nechodí obutý – stala sa súčasťou zbierky poviedok českých a slovenských ženských autoriek s názvom Žena s labutí. Ide o jedno z mála diel, v ktorom sa autorka inšpirovala vlastnou skúsenosťou.^[6]

Ocenenia

Svoje prvé ocenenie získala v roku 2002 v súťaži Kukučínova literárna Revúca 2002, kde dosiahla druhé miesto. Nasledovalo prvé miesto v Tak píšem ja 2013, 3. miesto v Mladá slovenská poviedka 2014,^[36] 2. miesto v Poviedka Istroconu 2015,^[11][6][37] Encouragement Award od ESFS 2015.^[2]

Mimo fantastiky získala spolu s kolegami ocenenie Cena diváka na Astrofilme 2016 za scenár populárno-náučného filmu Jeho jasnosť Slnko.^[11]

V roku 2021 získala v literárnej súťaži science fiction a fantasy Cena Karla Čapka víťazstvo v kategórii poviedka a tiež hlavnú cenu súťaže – Mlok, za science fiction poviedku Marťanská odysea,^[38][39] príbeh o roveroch na Marse.^[12]:577

Popularizácia vedy

Plauchová sa venuje aj písaniu populárno-náučnej literatúry.^[6] Publikovala v časopise Pontes, kde jej vyšiel napríklad článok „30 rokov od štartu Miru“,^[40][41] a tiež v časopise Kozmos.

Súhvezdia od Andromedy po Žirafu

V roku 2023, po rokoch odkladov, vydala svoju prvú populárno-náučnú knihu Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.^[12]:577[42] Zámerom knihy bolo priniesť čo najkomplexnejšie informácie výhradne o súhvezdiach s výnimkou niektorých úzko súvisiacich tém, aké boli kedy v slovenčine vydané. Názov znamená, že publikácia obsahuje o súhvezdiach všetko od A po Z. Súhvezdia v knihe nie sú zoradené abecedne, ale podľa toho, ako sú viditeľné z územia Slovenska.^[42] Na knihe pracovala s prestávkami devätnásť rokov,^[12]:7 najdlhšia z týchto prestávok bola 2,5-ročná.^[43] Počas prvých troch rokov práce autorka neplánovala knihu vydať.^[43] Kniha vyšla sedem rokov po dokončení prvej verzie rukopisu.^[14] Rukopis knihy obsahoval aj 92 autorkou kreslených máp, ktoré sa do vydanej verzie nedostali. Okrem toho autorka priznala množstvo zbytočnej a opakujúcej sa práce na knihe, ako aj nutnosť priebežného aktualizovania, čo proces písania knihy značne predĺžilo.^[43][42]

Prednášková činnosť

Jana Plauchová prednáša pre laikov aj odbornú verejnosť. Jednou z tém jej prednášok je havária raketoplánu Columbia, ďalšou zase otázka existencie mimozemského života.^{[5][2][30][44][20]} V marci 2017 vo Vrbovom napríklad prednášala o priebehu kozmického letu doplnenom animáciou.^[45] V septembri 2017, pred 60. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, prednášala Plauchová v slovenskom prírodovednom múzeu v Bratislave na tému „60 rokov kozmonautiky“.^[46] Na BB cone 2018 zase vystúpila s prednáškou „Challenger – tragicky krátky let”, vytvorenej pri príležitosti 30. výročia tragédie raketoplánu Challenger.^[47]

Wikipédia

V roku 2006, ako osemnásťročná, Plauchová spoznala projekt slovenskej Wikipédie. Stalo sa tak vďaka hľadaniu informácií do knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.^[43] Po niekoľkých anonymných editáciách sa na ňom zaregistrovala pod pseudonymom Eryn Blaireová. Spočiatku sa venovala písaniu a rozširovaniu článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky, počas vysokoškolského štúdia biológie sa zväčšil aj jej podiel biologických článkov.^[48] Najintenzívnejšie prispievala v prvých štyroch rokoch od registrácie. Od roku 2010 počet jej editácií dlhodobo poklesol, ale redaktorka je doteraz aktívna.^[49]

V roku 2017 sa zúčastnila Wikikonferencie v Žiline, kde prednášala na tému vývoj počtu a kvality článkov slovenskej Wikipédie v oblastiach astronómia, kozmonautika a biológia. Vo svojej prednáške porovnávala spôsoby tvorby článkov, opísala, aké typy článkov v daných odboroch najčastejšie vznikajú, kde sa prejavuje tematická nerovnováha a kde prevažuje kvantita nad kvalitou.^[50]

Dielo

Romány

• 2012, 2022 – Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ), sci-fi román^[51][5][2]
• 2013 – Večnosť omylov, sci-fi triler, s pôvodným názvom Osem hviezd Veľkého voza^[52]
• 2016 – Úvod do teórie chaosu, sci-fi triler^[53]
• 2019 – Druhá planéta, sci-fi román^[54]

• 2024 – Tristodesať kelvinov, sci-fi román, voľné pokračovanie Nula kelvinov^[28]

Poviedky

• 2012 – Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania (Dotyky)^[55]
• 2014 – Granátový vesmír, zbierka Dotyky budúcnosti (Artis Omnis)^[56]
• 2014 – Cintorín živých, zbierka Mladá slovenská poviedka 2014 (Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne)^[36]
• 2018 – Po oblakoch nikto nechodí obutý, zbierka Žena s labutí (Fortna)^[57]
• 2019 – Pravidlá hry, zbierka Istrocon 5 (HJC projekt)^[37]

• 2022 – Marťanská odysea, zbierka Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021)^[58]

• 2022 – Ochladzovač, zbierka Vianoce, zas Vianoce (Hydra)^[59]

Populárno-náučná literatúra

• 2023 – Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, komplexný encyklopedický sprievodca hviezdnou oblohou^[12]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana Plauchová

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Osobná stránka