A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rys | |
| |
Latinský názov | Lynx |
---|---|
Skratka | Lyn |
Genitív | Lyncis |
Symbolické vyjadrenie | rys |
Rektascenzia | 8h |
Deklinácia | +45° |
Plocha | 545 štvorcových stupňov Poradie: 28 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Lyn (Zdanl. magnitúda 3,14) |
Meteorický roj | žiadny |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −30° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec | |
Rys (lat. Lynx) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687, aby zaplnilo prázdne miesto medzi antickými súhvezdiami. Je to súhvezdie veľmi chudobné na hviezdy. Preto sa k nemu nijaká legenda neviaže. Hevelius v ňom napočítal celkom 19 slabých hviezd. Hovoril, že kto chce vidieť všetkých 19 hviezd, musí mať oči ako rys. Stadiaľ pochádza aj meno súhvezdia.
Hviezdy
Hviezda alfa alebo 40 Lyncis je červený obor. V jeho vnútri, ktoré má teplotu 100 miliónov kelvinov, sa mení hélium na uhlík. Spolu s hviezdami Regulus a Pollux vytvára rovnostranný trojuholník. Jeho absolútna svietivosť zhruba 120-krát prevyšuje svietivosť Slnka. Okrem hviezdy alfa sú všetky ostatné hviezdy označené Flamsteedovými číslami, ktoré vo svojom zozname hviezd Historia Coelestis Britannica použil prvý kráľovský astronóm John Flamsteed. Písmenami gréckej abecedy sú totiž označené len hviezdy jasnejšie alebo premenné. Ostatné sú číslované sprava doľava.
Hviezdy 12, 19 a 38 Lyncis sú trojnásobné hviezdy, ale nemajú nijaké zvláštnosti. 38 Lyncis sa skladá z hlavnej a vedľajšej zložky, pričom hlavná zložka má magnitúdu 4,0 a jej sprievodca 6,0. V skutočnosti hlavná zložka 25-násobne prevyšuje jasnosť Slnka a celá dvojhviezda je od nás vzdialená 110 svetelných rokov. Zložky sú vzdialené 2,9“. Vo vzdialenosti 88" od hlavnej zložky je ešte jeden sprievodca 11. magnitúdy, ktorý však fyzicky nemá s dvojhviezdou nič spoločné.
12 Lyncis je naproti tomu fyzickou dvojhviezdou. Jej zložky majú podobnú jasnosť, 5,4 a 6,0 magnitúd, a sú od seba vzdialené 1,8“. Navzájom sa obehnú približne raz za 700 rokov. Vo vzdialenosti asi 8,5" sa nachádza ďalší sprievodca s jasnosťou 7,5 mag. Napokon je tu 19 Lyncis, ktorej zložky vzdialené 14,7“ ľahko rozlíšime aj malým ďalekohľadom. Jasnosti zložiek sú 5,6 a 6,5 magnitúd.
Aj 5 Lyncis má sprievodcu, ktorý je od nej vzdialený 9" a má jasnosť 8,2 mag.
Premenná hviezda typu Mira Ceti je R Lyncis. Hviezda Y Lyncis je červená polopravidelná premenná hviezda typu M so zmenou magnitúdy od 7,8 do 10,3 a s približnou periódou okolo 110 dní.
V súhvezdí je niekoľko slabých galaxií: najjasnejšia z nich je NGC 2683, ktorá má celkovú magnitúdu 9,7. Je to špirálová galaxia, ale pozeráme sa na ňu takmer zboku.
Poloha
Rys pokrýva dosť širokú oblasť medzi Veľkou medvedicou, Povozníkom a Blížencami. Je to súhvezdie veľmi chudobné na hviezdy. Jedine hviezda alfa je dosť jasná a výrazne červenej farby. Súhvezdie je pre strednú a južnú Európu takmer celé cirkumpolárne, okrem jeho najjužnejšej časti. S výnimkou jesene ho môžeme pozorovať celý rok. Za jasnej noci ho môžeme vidieť ako slabú retiazku hviezd pred Veľkou medvedicou.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rys, s. 374 – 376.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rys (súhvezdie)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk