A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pravítko | |
| |
Latinský názov | Norma |
---|---|
Skratka | Nor |
Genitív | Normae |
Symbolické vyjadrenie | pravítko |
Rektascenzia | 15h |
Deklinácia | -50° |
Plocha | 165 štvorcových stupňov Poradie: 74 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | γ Nor (Zdanl. magnitúda 4,0) |
Meteorický roj | |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Pravítko je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. S jeho vznikom sa nespája žiadna mytológia. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.
Pôvodné Lacaillove hranice tohto súhvezdia zasahovali i do susedného Oltára, Vlka a Škorpióna – v poslednom zo zmienených súhvezdí sa nachádzali i hviezdy alfa a beta Normae. Pri neskoršej úprave hraníc sa však dve najjasnejšie hviezdy Pravítka vrátili späť do Škorpióna.
Hviezdy a objekty
Súhvezdie Pravítka je tvorené len veľmi slabými hviezdami. Bez alfy a bety sa stala najjasnejšou hviezdou Pravítka gama Normae. Toto označenie však nesú dve hviezdy, gama1 a gama2 Normae. Jasnejšia z nich, gama2, je žltý obor s magnitúdou 4,0. Jeho optický spoločník slabší zhruba o magnitúdu, gama1, je nadobor triedy F. 45 oblúkových sekúnd od gama2 sa nachádza ďalší sprievodca desiatej magnitúdy, no rovnako ako v prípade gama1, aj toto je iba zdanlivý sprievodca.
Ľahko rozlíšiteľnou dvojhviezdou je epsilon Normae. Na rozdelenie jej zložiek s magnitúdami približne 4,8 a 7,5 postačí aj malý ďalekohľad. Hlavná zložka je modrobiela a vzdialená od svojho sprievodcu 22,8“.
Iota Normae je takisto dvojhviezda. Má zložky s magnitúdami 5 a 8.
Na pohľad nevýrazná hviezdička skoro piatej magnitúdy mí Normae ležiaca na hranici so súhvezdím Škorpión je v skutočnosti jedna z najžiarivejších známych hviezd v Galaxii. Za jej nenápadný zjav môže nielen jej veľká vzdialenosť od Zeme – 4240 svetelných rokov, ale aj medzihviezdny prach ležiaci medzi mnou a nami, ktorý jej z jasnosti uberá skoro celú magnitúdu. V skutočnosti ide o modrého nadobra so spektrálnym typom na pomedzí O a B a svietivosťou približne pol milióna Sĺnk. Obklopuje ho riedka otvorená hviezdokopa NGC 6169.
S Normae je cefeida, ktorá mení jasnosť v 9,75-dňovom cykle v rozmedzí magnitúd 6,1 až 6,8. Okolo nej sa rozkladá veľká a jasná hviezdokopa NGC 6087, ktorej stred je v blízkosti S Normae. Podobná, len o kúsok slabšia hviezdokopa, je NGC 6067. Ďalšie pomerne jasné otvorené hviezdokopy sú NGC 6167 s magnitúdou 6,7, NGC 6031 (8,5 mag), NGC 6134 (7,2 mag) a NGC 6152 (8,1 mag). Potom tu možno vidieť dve planetárne hmloviny – SP-3 a Mz3. V skutočnosti ich je viac, ale väčšina je buď prislabá alebo primalá na vizuálne pozorovanie.
Napokon sa tu nachádzajú ešte hmlovinové objekty s označením NGC 6164-65. Patria do najredšieho typu hmlovín na oblohe a len dve z nich sú dostatočne jasné na to, aby boli pozorovateľné amatérskymi ďaleklohľadmi – jedna z nich je zmienená NGC 6164-65, druhá NGC 7635 v Kasiopeji. Vidieť ju však možno len minimálne 20-centimetrovým ďalekohľadom za dostatočne tmavej noci. Hmlovina je tvarovaná do symetrického S prudkým hviezdnym vetrom nadobra typu O7 HD 148937, ktorý je uprostred nej.
Pozadie Mliečnej cesty v oblasti Pravítka sa pri pohľade voľným okom javí trochu odlišne než inde, za čo sú zodpovedné prítomné hviezdokopy. Tie sa javia ako niekoľko slabších uzlíkov. Triédrom možno vidieť štruktúru podobnú mramoru. Pruh Mliečnej cesty je navyše v oblasti Pravítka zdanlivo rozštiepený.
Veľmi ďaleko, 250 – 300 miliónov ly za hviezdami tohto súhvezdia, sa rozkladá obria kopa galaxií – Abell 3627 alebo kopa Norma. Tá je stredom tzv. Veľkého priťahovača alebo Veľkého atraktora, nesmierneho nahromadenia hmoty okolitého vesmíru práve v oblasti súhvezdia Pravítka. Veľký atraktor pozostáva z obrovského množstva svietiacich galaxií a tmavej hmoty s odhadovanou hmotnosťou 1016 hmotností Slnka.
Poloha
Pravítko je malé nevýrazné súhvezdie južnej oblohy rozložené rovnomerne pozdĺž galaktického rovníka medzi súhvezdiami Vlk a Oltár. Jeho jasnejšie hviezdy vytvárajú nepravidelný pravouhlý štvoruholník s pravým uhlom pri hviezde gama 2. Slabučké hviezdy všetkých verzií obrazca sú však na pozadí bohatých hviezdnych polí Mliečnej cesty dosť ťažko identifikovateľné. Na jeho hľadanie môže poslúžiť napríklad výrazný Škorpión severne od neho.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Pravítko, s. 491 – 492.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravítko (súhvezdie)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk