A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hadonos | |
| |
Latinský názov | Ophiuchus |
---|---|
Skratka | Oph |
Genitív | Ophiuchi |
Symbolické vyjadrenie | zaklínač hada |
Rektascenzia | 17h |
Deklinácia | 0° |
Plocha | 948 štvorcových stupňov Poradie: 11 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
Najjasnejšia hviezda | Ras Alhague (α Oph) (Zdanl. magnitúda 2,1) |
Meteorický roj |
|
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Hadonos (Ophiuchus,⛎) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí je Hadonos jediným ekliptikálnym súhvezdím, podľa ktorého sa nenazýva nijaké znamenie zvieratníka.
Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili, nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do "magického" počtu 12 znamení, a tak ho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Obsahuje aj veľké množstvo objektov hlbokého vesmíru zaujímavých pre amatérskych pozorovateľov. V súhvezdí Hadonos sa tiež nachádza asterizmus Býk Poniatowského, obrazec v podobe písmena T utvorený spojnicou hviezd 66 Oph – 67 Oph – 68 Oph – 70 Oph, ktorý je pozostatkom po rovnomennom súhvezdí.
Mytológia
Hadonos (pôvodne doslova „Serpentarius“) je na oblohe znázorňovaný ako muž držiaci hada. Pôvodne to bol bájny Asklépios, Apolónov syn, ktorý sa stal slávnym lekárom. Asklépios sa staral o mužstvo lode Argó pri plavbe do Kolchidy po zlaté rúno. V mladosti bol zverený do výchovy múdremu a vzdelanému kentaurovi Cheirónovi, ktorý sa takisto dostal na oblohu ako súhvezdie. Cheirón ho vraj naučil liečiť všetky choroby a hojiť všetky zranenia, ba dokonca aj kriesiť mŕtvych. Pretože tým porušil rád sveta, bohovia sa na Aesculapa nahnevali. Najmä Hádes, boh podsvetia, prosil Dia, aby Asklépia odstránil, pretože podsvetie sa rýchlo vyprázdňovalo. Mocný Zeus ho teda preniesol na oblohu. Had, ktorý Asklépiovi pomáhal hľadať liečivé byliny, sa dostal na oblohu spolu s ním. Dodnes je v znaku lekárov a lekárnikov ako symbol opatrnosti a múdrosti.
Hviezdy
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Oph | Ras Alhague | 2,1m |
β Oph | Cebalrai | 2,77m |
δ Oph | Yed Prior | 2,73m |
ε Oph | Yed Posterior | 2,7m |
η Oph | Sabik | 2,4m |
Najjasnejšia hviezda tohoto súhvezdia je alfa Ras Alhague. Okrem Ras Alhague sú v tomto súhvezdí ešte štyri hviezdy, ktoré majú jasnosť väčšiu ako tretiu magnitúdu. Jednou z nich je aj beta, Cebalrai, čo znamená „pastiersky pes“. V západnej časti súhvezdia sa nachádzajú blízko seba dve hviezdy: Výrazne červená delta nazývaná Yed Prior („prvá hviezda ruky“) a trochu pod ňou biela epsilon Yed Posterior („posledná hviezda ruky“). Lambda Ophiuchi sa nazýva Marfik („lakeť“). Hviezda éta s menom Sabik („predchádzajúca“) je tesná dvojhviezda. Zeta Ophiuchi je veľmi hmotná hviezda typu O hlavnej postupnosti s viac ako 20-násobkom hmotnosti Slnka. Zároveň sa vyznačuje veľmi rýchlym vlastným pohybom, až 24 km/s. Jej intenzívny hviezdny vietor stláča a zahrieva materiál vo smere jej pohybu.
V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko ľahko rozlíšiteľných dvojhviezd: 36 Ophiuchi, 67 Ophiuchi, 70 Ophiuchi, xí Ophiuchi a ró Ophiuchi. Zároveň sa ako ró Ophiuchi označuje aj mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Tento prachoplynový komplex označovaný aj ako IC 4603-4604 je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe. Je zároveň emisnou, reflexnou, aj tmavou hmlovinou.
Ďalším objektom je nevýrazná hviezda G1 699, ktorá dostala názov Barnardova hviezda, prezývaná aj „Barnardova šípka“. Táto červená hviezdička jasná 9,6 magnitúdy sa však preslávila hneď dvoma vecami: Je to náš druhý najbližší hviezdny systém hneď po alfa Centauri a zároveň je to hviezda s najväčším vlastným pohybom na oblohe.
V roku 1604 vzplanula v južnej časti Hadonosa supernova, ktorá bola jasnejšia než Jupiter. Nazýva sa Keplerova supernova, podľa slávneho hvezdára na dvore Rudolfa II. Kepler ju ale neobjavil, iba popísal.
Objekty
Hadonos leží na Mliečnej ceste a je to oblasť veľmi bohatá na hviezdy. Obsahuje aj veľké množstvo objektov, medzi ktoré patria otvorené a guľové hviezdokopy a tiež hmloviny. Súhvezdie je známe najmä veľkým množstvom guľových hviezdokôp. Tých jasnejších je okolo dvadsať, Messierov katalóg ich zahŕňa sedem: M9, M10, M12, M14, M19, M62 a M107. Najľahšie pozorovateľné sú M10 a M12.
Jasnou, tentoraz otvorenou hviezdokopou je IC 4665 v blízkosti hviezdy Cebalrai. V severovýchodnej časti súhvezdia, tesne na rozhraní so súhvezdím Hada, leží otvorená hviezdokopa NGC 6633.
V Hadonosovi sa nachádza taktiež tmavý mrak, ktorý je známy ako Barnard 68. Táto zóna, zdanlivo bez hviezd sa považuje za pravdepodobné miesto vzniku hviezd. Tento nepriehľadný a hustý mrak prachu je tzv. „Bokova globula“ a blokuje svetlo hviezd nachádzajúcich sa za ním. Ďalším oblakom je Barnard 72, pre svoj poskrúcaný tvar zvaný Hadia hmlovina.
V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko planetárnych hmlovín. Jediná z nich, ktorú môžeme ešte ako-tak pozorovať aj menším amatérskym ďalekohľadom, je NGC 6309 (rektascenzia = 17h 14,1´, deklinácia = -12° 55´) a pripomína slabšiu verziu hmloviny Prstenec v Lýre. Tie ďalšie vyzerajú krásne najmä na fotografiách z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Najznámejšia z nich je Motýlia hmlovina (NGC 2346). Už v 18. storočí objavil anglický astronóm nemeckého pôvodu William Herschel planetárnu hmlovinu NGC 6369, keď skúmal ďalekohľadom súhvezdie Hadonos. Táto prstencová hmlovina je pomerne slabá a pravdepodobne aj preto dostala názov Dušička. V strede planetárnej hmloviny Minkowski 2-9 alebo M2-9, vo vnútri plynného disku veľkosti desaťnásobku obežnej dráhy Pluta, pravdepodobne obiehajú v tesnej blízkosti dve hviezdy.
NGC 6384 je typickou špirálovou galaxiou. NGC 6240 je kolízia galaxií v natoľko pokročilom štádiu, že sa katalogizovala ako jeden objekt.
Poloha
Hadonos je síce veľké, ale dosť problematické súhvezdie na nájdenie. Leží totiž v oblasti bohatej na hviezdy, pričom samotné hviezdy jeho obrazca nie sú nijako výrazne jasné. Hviezdu Ras Alhague môžeme ľahko identifikovať, lebo sa nachádza blízko hviezdy Ras Algethi zo súhvezdia Herkules. Celé súhvezdie sa rozprestiera kolmo dole pod Herkulom. Z východu i zo západu ho ohraničuje súhvezdie Had. Ešte východnejšie od Hada sa nachádza Orol a z druhej strany, západne od Hadonosa a Hada, nájdeme Váhy. Najjužnejšou základnou hviezdou obrazca je pomerne jasná éta Ophiuchi (Sabik), ktorá tvorí veľký rovnostranný trojuholník s hviezdami Vega a Arktúr. Priamo pod Hadonosom sa zase rozprestiera výrazné súhvezdie Škorpión. Hadonosom prechádza svetový rovník.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Hadonos, s. 227 – 235.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk