A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pedro Pablo Ramírez | ||||||||
21. prezident Argentínskej republiky (de facto) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 7. jún 1943 – 9. marec 1944 | ||||||||
Viceprezident | Sabá Sueyro Edelmiro Julián Farrell | |||||||
| ||||||||
Bývalý minister vojny Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 16. november 1942 – 4. jún 1943 | ||||||||
Prezident | Ramón Castillo | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. január 1884 La Paz, Argentína | |||||||
Úmrtie | 11. jún 1962 (78 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Alma mater | Národná vojenská akadémia | |||||||
Profesia | vojak | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
María Inés Lobatová Mulleová | |||||||
Deti | 4 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Pedro Pablo Ramírez (multimediálne súbory) | ||||||||
Pedro Pablo Ramirez Machuca (* 30. január 1884, La Paz – † 11. jún 1962, Buenos Aires) bol argentínsky vojak a politik. V roku 1943 sa podieľal na vojenskom prevrate, ktorý zvrhol prezidenta Ramóna Castilla. Vo funkcii úradujúceho prezidenta nahradil generála Artura Rawsona a 7. júna 1943 sa stal (de facto) 21. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 26. prezidenta krajiny. Pred tým vykonával tiež funkciu ministra vojny. Pôsobil v argentínskej armáde, dosiahol hodnosť divízneho generála.
Životopis
Narodil sa v meste La Paz v provincii Entre Ríos na severovýchode Argentíny. Už v mladosti sa pripojil k argentínskej armáde, v roku 1904 úspešne ukončil vojenskú akadémiu. V roku 1911 bol vyslaný do Nemecka, kde trénoval s miestnou armádou.[1] O dva roky neskôr sa vrátil do Argentíny a dokončil vojenské štúdiá. V roku 1930 sa podieľal na vojenskom prevrate voči prezidentovi Hipólitovi Yrigoyenovi, postupne sa stal jedným z najaktívnejších dôstojníkov, ktorí presadzovali záujmy armády. Generál José Félix Uriburu ho ešte pred prevratom presadil do funkcie vedúceho informačnej služby generálneho štábu, vďaka čomu sa významne podieľal na príprave prevratu.[2] Po prevzatí moci vojskom ho už prezident Uriburu vyslal do Talianska ako vojenského atašé. V novembri 1942 ho prezident Ramón Castillo vymenoval za ministra vojny. Ramirez v tej dobe už patril do tzv. Spojenej skupiny dôstojníkov (GOU), ktorá presadzovala nacionalizmus a zachovanie neutrality v rámci druhej svetovej vojny. Prezident Castillo nebol veľmi populárny, rozhodol sa preto so svojimi stúpencami zorganizovať nové prezidentské voľby na konci roka 1943, kde aj vybral vhodného kandidáta na nového prezidenta Robustiana Patróna Costasa. Práve osoba vybraného budúceho prezidenta však vzbudila taký odpor, ktorý musela vyriešiť armáda.[3] Zásah armády začal 3. júna 1943, na stranu prezidenta sa postavila časť vojska, no povstalecká časť bol silnejšia a obsadila hlavné body v Buenos Aires vrátane prezidentského paláca. Castillo sa snažil odporovať, presunul sa na loď, ktorá mala vyplávať do ústia Río de la Plata, no armáde sa ho podarilo zadržať. Na druhý deň prevzala armáda úplnú kontrolu nad krajinou a oficiálne prezidenta Castilla zvrhla, na čelo krajiny sa postavil generál Arturo Rawson, jeden z vodcov prevratu. Tento krok armády uvítala väčšina obyvateľstva, keďže toto verilo, že iba vojaci zaistia poriadok a stabilitu. Generáli sa zas domnievali, že predlžovanie zlej situácie a ďalšie volebné podvody iba prehĺbia krízu. Prevrat podporila hlavná opozičná strana Radikálna občianska únia, ale i Spojenci, predovšetkým USA.[4]
Rawson však nemal v armáde veľkú podporu a preto mu 7. júna oznámil generál Pedro Pablo Ramírez, že musí odstúpiť a sám ho nahradil vo funkcii. Ramírez patril k umiernenému krídlu a prisľúbil dokonca vypísanie nových prezidentských volieb. Spojené štáty nový vojenský režim bez problémov uznali za vládu Argentíny. Generál Ramírez však nakoniec nové voľby odmietol a dokonca aj zhoršil vzťahy s USA, keď odmietol prerušiť styky s Osou. Do popredia sa začalo dostávať radikálne krídlo armády, keď sa viceprezidentom a ministrom vojny stal generál Edelmiro Julián Farrell, jeden z najväčších extrémistov medzi generálmi.[5] Konzervatívni generáli verili, že podpora nacistického Nemecka a jeho spojencov pomôže Argentíne, aby sa v budúcnosti zbavila závislosti na britskej obchodnej dominancií. Voči vojenskej vláde sa však čoskoro začala tvoriť silná opozícia zložená z rôznych politických strán a spoločenských tried. Obyvateľstvo požadovalo vypísanie volieb a zrušenie výnimočného stavu. Armáda pristúpila k zvýšeniu intenzity národného vyučovania na školách, k posilneniu vyučovaniu náboženstva (v snahe získať cirkev), došlo však aj k zrušeniu politických strán, cenzúre tlače, zákazu stávok a tvrdým represiám voči opozícii.[6] Bola tiež zriadená federálna polícia. Vojenská vláda následne začala rokovať s Nemeckom o dodávkach zbraní (keďže USA jej nechceli dodávať). To znamenalo stratu podpory aj posledných krajín, ktoré boli ochotné s Argentínou spolupracovať ako Spojené kráľovstvo. Spojenci pohrozili vojenskej vláde totálnym embargom na všetok tovar. Tomuto tlaku v januári 1944 vojenská vláda ustúpila a prerušila diplomatické styky s Nemeckom. To sa však nepáčilo konzervatívnemu krídlu armády, ktoré presadilo odvolanie Ramíreza z funkcie faktického prezidenta. Na čelo štátu sa tak už 24. februára 1944 dostal zástanca tvrdej konzervatívnej línie generál Edelmiro Julián Farrell, ktorý získal predbežný súhlas vojska na vládu a Ramirez na neho delegoval svoju moc. Oficiálne sa Farrell prezidentom stal 9. marca. V tejto dobe začal postupne stúpať vplyv ďalšieho dôstojníka Juana Peróna, ktorý získaval stále väčšiu popularitu medzi odbormi. Po odchode z funkcie prezidenta odišiel Ramirez úplne z verejného života, zomrel v júni 1962 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[7]
Referencie
- ↑ Ramírez, Pedro Pablo (1884-1962) . mcnbiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Pedro Pablo Ramírez . buscabiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Robustiano Patrón Costas . taringa.net, . Dostupné online. Archivované 2020-06-07 z originálu.
- ↑ History of Argentina – Revolution of '43 . liquisearch.com, . Dostupné online.
- ↑ Edelmiro Farrell . laguia2000.com, . Dostupné online.
- ↑ Pedro Pablo Ramírez . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Pedro Pablo Ramírez . laguia2000.com, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pedro Pablo Ramírez
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk