A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Adolfo Rodríguez Saá | ||||||||
43. prezident Argentínskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 23. december 2001 – 30. december 2001 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý guvernér Provincie San Luis | ||||||||
V úrade 10. december 1983 – 23. december 2001 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 25. júl 1947 (76 rokov) San Luis, Argentína | |||||||
Politická strana | Justicialistická strana | |||||||
Alma mater | Univerzita v Buenos Aires | |||||||
Profesia | právnik, pedagóg | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
María Alicia Mazzarinová (1973 - 2016) | |||||||
Deti | 5 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Adolfo Rodríguez Saá (multimediálne súbory) | ||||||||
Adolfo Rodríguez Saá (* 25. júl 1947, San Luis) je argentínsky politik, právnik a pedagóg. 23. decembra 2001 sa stal 43. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 48. prezidenta krajiny. Rezignoval už po 7. dňoch vo funkcii. Pred tým pôsobil ako guvernér provincie San Luis, neskôr bol federálnym poslancom a senátorom, ktorým je aj v súčasnosti.
Životopis
Narodil sa v meste San Luis v rovnomennej provincii v centrálnej časti Argentíny do jednej z politicky najvýznamnejších rodín provincie. Jeho predkami boli bývalí guvernéri provincie San Luis Juan Saá, Adolfo Rodríguez Saá a Carlos Juan Rodríguez. Študoval právo na Univerzite v Buenos Aires. Počas vysokoškolského štúdia sa stal zástancom Peronizmu, no skôr jeho pravicového krídla. Následne pracoval ako učiteľ vo svojom rodnom meste. Po tom, čo vojenská chunta umožnila v roku 1973 konanie slobodných volieb, bol zvolený do provinčného parlamentu.[1] Po ďalšom vojenskom prevrate v marci 1976 začal pracovať ako advokát v advokátskej kancelárii svojho brata. Do politiky sa vrátil až po návrate krajiny k demokratickým pomerom v roku 1983, kedy bol zvolený za guvernéra provincie San Luis. V tejto pozícii si počínal pomerne dobre, dokázal prilákať veľa investícii a zvýšiť prísun finančných prostriedkov do rozpočtu provincie, vďaka čomu mohla táto začať financovať rôzne rozvojové a stavebné projekty. Znížila sa tiež nezamestnanosť a kriminalita. Za svoju činnosť získal v marci 1987 ocenenie guvernér roka.[2] Na druhej strane však bol obviňovaný z autoritárskeho vedenia provincie a korupčného správania. Napriek tomu vyhral voľby v roku 1987 a obhájil tak post guvernéra. Stal sa tiež hlavným iniciátorom neformálneho spojenectva menších provincii, ktoré spolu vystupovali vo vzťahu k federálnej vláde. Stal sa tak známym politikom a v rokoch 1989, 1995 a 1999 sa dokonca v primárnych voľbách uchádzal o kandidatúru k prezidentským voľbám za Justicialistickú stranu, no neúspešne. V októbri 1993 bol unesený, prinútený nakrútiť pornografické video a zaplatiť 3 milióny amerických dolárov. Následne bol prepustený, no video, ktoré musel nakrútiť nebolo nikdy zverejnené. O dva roky neskôr boli jeho únoscovia zadržaní a v následnom súdnom konaní odsúdení. Jedna z členov skupiny, ktorá ho uniesla na súde vyhlásila, že mala s Adolfom Rodríguezom Saá pomer posledných osem rokov.[3]
Zlom v jeho politickej kariére nastal počas veľkej ekonomickej krízy v Argentíne z decembra 2001, kedy po veľkých násilných nepokojoch musel 21. decembra vtedajší prezident Fernando de la Rúa rezignovať. Keďže viceprezident odstúpil rok pred krízou, prevzal právomoci prezidenta dočasný predseda senátu Ramón Puerta. Tento následne vymenil niektorých členov vlády a nechal bez meškania zvolať zasadnutie legislatívneho zhromaždenia, ktoré malo zvoliť nového prezidenta.[4] Toto 23. decembra zvolilo za nového prezidenta práve Adolfa Rodrígueza Saá, ktorý mal vo funkcii prezidenta zotrvať až do nových volieb. Jeho zvolenie do funkcie prezidenta však automaticky znamenalo koniec vo funkcii guvernéra, ktorú zastával od roku 1983.[5] Saá urobil hneď po príchode do funkcie očakávaný, no veľmi dôležitý krok, vyhlásil štátny bankrot, ktorý prekvapivo privítali demonštranti v uliciach, ale aj politici naprieč politickým spektrom.[6] Ďalším krokom, ktorý mal riešiť krízu, bolo zavedenie druhej meny zvanej Argentino, ktorá mala by využívaná spolu s Pesom. Saá ešte predložil do kongresu návrh štátneho rozpočtu pre nasledujúci rok. Plány prezidenta na obsadenie niektorých postov vo vláde však vyvolali ďalšie protesty. Saá stratil podporu aj vo vlastnej strane a tak sa iba po 7. dňoch vo funkcii rozhodol 30. decembra rezignovať. S tým skončili aj jeho plány na riešenie krízy. Právomoci prezidenta tak mal znova prevziať Ramón Puerta, no ten v rovnaký deň ohlásil rezignáciu na post dočasného predsedu senátu zo zdravotných dôvodov. Právomoci prezidenta tak prevzal predseda poslaneckej snemovne Eduardo Camaño až do 2. januára 2002, kedy bol za prezidenta zvolený Eduardo Duhalde, ktorý mal vo funkcii zotrvať do volieb.[1]
Predčasný koniec vo funkcii ale neznamenal koniec politickej kariéry Saá v rámci veľkej politiky. Rozhodol sa kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2003. Na začiatku roka 2003 si Justicialistická strana vyberala kandidáta do prezidentských volieb, hlavnými kandidátmi sa stali bývalý prezident Carlos Menem, Adolfo Rodríguez Saá a Néstor Kirchner. Strana sa však rozdelila na dve veľké skupiny, jedna podporovala Menema a druhá vtedajšieho prezidenta Eduarda Duhaldeho, ktorý však nechcel kandidovať a naopak podporoval Néstora Kirchnera, ktorý sa tak stal s Menemom hlavným favoritom. Primárne voľby nakoniec členovia strany obišli a do volieb išli všetci traja hlavní kandidáti samostatne. Každý kandidoval súčasne za Justicialistickú stranu, no tiež za vlastný volebný koaličný front.[2] Na konci apríla 2003 sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb, toto vyhral Carlos Menem s viac ako 24% hlasov, druhý Kirchner získal 22%, Saá skončil až na štvrtom mieste so ziskom 14%.[7] Druhé kolo sa malo konať v máji, ale predvolebné prieskumy naznačovali, že Kirchner drvivo vyhrá, keďže mal získať všetky hlasy, ktoré získali zvyšní kandidáti. Znova sa začali objavovať obvinenia z korupcie a tak sa Menem rozhodol odstúpiť z volieb, prezidentom sa tak automaticky bez druhého kola stal Kirchner.[8] V roku 2005 bol Saá zvolený do senátu za svoju domovskú provinciu, pričom svoju funkciu potvrdil aj vo voľbách v rokoch 2011 a 2017.[1] V roku 2015 sa pokúsil kandidovať v prezidentských voľbách, no získal iba 1,67 % a skončil posledný.[9]
Referencie
- ↑ a b c Adolfo Rodríguez Saá . buscabiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ a b Adolfo Rodríguez Saá . cidob.org, . Dostupné online.
- ↑ Adolfo Rodríguez Saá . treslineas.com.ar, . Dostupné online.
- ↑ El fugaz día de Puerta como presidente . lanacion.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2018-11-24 z originálu.
- ↑ Rodríguez Saá, Adolfo (1947-VVVV) . mcnbiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ What Happens when Countries Go Bankrupt? . spiegel.de, . Dostupné online.
- ↑ LAS COMPLEJAS ELECCIONES PRESIDENCIALES ARGENTINAS . analisislatino.com, . Dostupné online.
- ↑ Don't cry for Menem . economist.com, . Dostupné online.
- ↑ Elecciones 2015 . clarin.com, . Dostupné online. Archivované 2020-04-11 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adolfo Rodríguez Saá
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk