A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Miguel Juárez Celman | ||||||||
5. prezident Argentínskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 12. október 1886 – 6. august 1890 | ||||||||
Viceprezident | Carlos Pellegrini | |||||||
| ||||||||
Bývalý guvernér Provincie Córdoba | ||||||||
V úrade 17. máj 1880 – 17. máj 1883 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 29. september 1844 Córdoba, Argentínska konfederácia (súčasná Argentína) | |||||||
Úmrtie | 14. apríl 1909 (64 rokov) Arrecifes, Argentína | |||||||
Politická strana | Národná strana Národná autonomistická strana | |||||||
Profesia | právnik | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Elisa Funesová | |||||||
Deti | Miguel Clara Elisa | |||||||
Odkazy | ||||||||
Miguel Juárez Celman (multimediálne súbory) | ||||||||
Miguel Ángel Juárez Celman (* 29. september 1844, Córdoba – † 14. apríl 1909, Arrecifes) bol argentínsky politik a právnik. V roku 1886 sa stal 5. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 10. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako guvernér Provincie Córdoba.
Životopis
Narodil sa v meste Córdoba, kde aj študoval na jezuitskej škole. Následne v roku 1869 úspešne absolvoval štúdium práva. O tri roky neskôr sa oženil s Elisou Funesovou, sestrou Clary Funesovej, ktorá bola manželkou Julia Argentina Rocu. Do politiky vstúpil už v mladosti, najprv pôsobil v senáte provincie Córdoba a neskôr aj ako poslanec vo federálnom parlamente. V roku 1880 sa stal na tri roky guvernérom svojej domovskej provincie. V tejto pozícii vyslal v roku 1880 provinčné vojsko do Buenos Aires, aby podporil zvoleného prezidenta Rocu, proti ktorému sa vzbúrili politici z provincie Buenos Aires. Ako guvernér presadzoval rozvoj provincie, boli budované nové školy, nemocnice, či cestná infraštruktúra. Už ako guvernér vystupoval silno za oddelenie cirkvi od štátu. Postupne sa stal jedným z najsilnejších spojencov prezidenta Rocu. Vďaka tomu získal podporu Rocu, aby kandidoval na funkciu prezidenta za Národnú autonomistickú stranu. V roku 1886 tak Juárez Celman vyhral prezidentské voľby, ktoré však boli poznačené mnohými volebnými podvodmi, čo bolo typické pre všetky voľby vo vtedajšej Argentíne.[1]
Úradu sa ujal 12. októbra 1886 s tým, že jeho program mal spočívať v podpore európskeho prisťahovalectva a rozvoji školstva. Ešte z čias, kedy bol guvernérom však bol Juárez Celman známy ako pomerne autoritársky politik, čo sa ukázalo veľmi rýchlo, keď chcel úplne ovládnuť Národnú autonomistickú stranu. Kvôli tomu sa dostal do konfliktu s bývalým prezidentom Rocom, ktorý stranu ovládal. Ako prezident často zasahoval do fungovania provincii, ak ich guvernéri nekonali podľa jeho predstáv. Následne aj oficiálne predstavil svoju predstavu, ktorá spočívala v tom, že prezident by mal mať absolútnu moc nad krajinou. Juárez Celman bol presvedčený, že celú krajinu je potrebné zmeniť podľa európskeho vzoru, nechal preto v Buenos Aires budovať množstvo nových budov, ktoré mali dať mestu európsky výzor. Spočiatku sa mu ekonomicky darilo, no v roku 1890 bola krajina ekonomicky vo veľmi zlom stave a kvôli tlačeniu nových peňazí začala inflácia. Zahraničný dlh tým pádom rapídne vzrástol, zároveň sa znížila miera exportu a znížili reálne mzdy. Voči Celmanovi sa tak postavila pomerne silná opozícia zložená z rôznych skupín. Na čele opozície stáli politik Leandro Alem[2] a bývalý prezident Bartolomé Mitre. Ten dokázal získať veľkú podporu aj vo vojsku a v júli 1890 začala revolúcia zvaná tiež revolúcia roku 90, alebo tiež revolúcia z parku.[3] Alem a Mitre však mali rozdielne záujmy, kým Alem sa snažil o skutočnú revolúciu a zmenu, Mitre sa chcel hlavne dostať späť k moci. Alem tak vyšiel proti prezidentovi sám so svojou milíciou a bol tak ľahko porazený. Mitre sa totiž ešte pred tým dohodol s bývalým prezidentom Rocom, že Celmana vystrieda kompromisný kandidát Carlos Pellegrini s tým, že v ďalších voľbách podporí Roca práve Mitreho. Celman tak bez podpory Rocu abdikoval a v auguste 1890 sa prezidentom stal skutočne vtedajší viceprezident Pellegrini.[4] Po nútenom odchode z funkcie sa Juárez Celman úplne stiahol z politického života a odišiel na svoj statok pri Buenos Aires. Zomrel v apríli 1909 v meste Arrecifes pri Buenos Aires, následne ho pochovali v hlavnom meste.[5]
Referencie
- ↑ Miguel Juárez Celman . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Leandro N. Alem . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2017-10-04 z originálu.
- ↑ Alem y la Revolución del Parque . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2017-10-04 z originálu.
- ↑ Carlos Pellegrini . elhistoriador.com.ar, . Dostupné online. Archivované 2013-09-04 z originálu.
- ↑ Miguel Juárez Celman . buscabiografias.com, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miguel Juárez Celman
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk