Jašterica
Latinský názov	Lacerta
Skratka	Lac
Genitív	Lacertae
Symbolické vyjadrenie	jašterica
Rektascenzia	22,5h
Deklinácia	+45°
Plocha	201  štvorcových stupňov Poradie: 68
Počet hviezd (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	α Lac (Zdanl. magnitúda 3,77)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Cefeus Labuť Pegas Andromeda Kasiopeja
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október
Astronomický portál  Hviezdny portál

Jašterica je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687. Je to jesenné súhvezdie.

Hoci je toto malé súhvezdie obklopené samými starovekými súhvezdiami s mytologickým pôvodom, k nemu samotnému sa nijaká grécka legenda neviaže, pretože je dosť nezreteľné. Súhvezdie pomenoval pred vyše 300 rokmi v Gdansku Johannes Hevelius. Ďalšie dva návrhy – „Sláva Pruska“ na počesť Friedricha Veľkého od Johanna Bodeho a francúzsky návrh Žezlo a Ruka Spravodlivosti na počesť Ľudovíta XIV. – boli časom zabudnuté.

Hviezdy

Najjasnejšia hviezda je nepomenovaná alfa Lacertae s magnitúdou 3,76. Je to biela hviezda hlavnej postupnosti. Vo vzdialenosti 36 oblúkových minút od seba má zdanlivého sprievodcu dvanástej magnitúdy.

Ostatné hviezdy súhvezdia sú slabšie a pre malé ďalekohľady ničím zaujímavé. 2 Lacertae a 5 Lacertae sú spektroskopické dvojhviezdy. Na rozdiel od nich možno zložky sústav 8 Lacertae, 10 Lacertae, Struve 2594, Struve 2902 a Struve 2942 odlíšiť ďalekohľadmi.

Objekty

Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta, preto v ňom možno nájsť niekoľko otvorených hviezdokôp. NGC 7243 obsahuje približne 40 hviezd a môžeme ju pozorovať aj triéídrom. Má jasnosť 6,4 magnitúd. Jej vzdialenosť od Zeme je zhruba 2 600 svetelných rokov. Ďalšia, o niečo slabšia otvorená hviezdokopa, je NGC 7209 na hranici s Labuťou. Má celkovú zdanlivú jasnosť 6,7 magnitúd a obsahuje asi 50 hviezd s jasnosťou v rozpätí od 8,5 do 10,5 magnitúd. Možno ju vidieť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Jej vzdialenosť od Zeme je 4 300 svetelných rokov.

V najsevernejšej časti súhvezdia sa zjavila pred vyše 60 rokmi známa nova – Nova Lacertae 1936.

Toto súhvezdie sa stalo známym vďaka nenápadnému objektu, ktorý bol pôvodne považovaný za premennú hviezdu a dostal označenie BL Lacertae. Ide o blazar, objekt podobný kvazarom, pričom zdrojom jeho žiarivosti je pravdepodobne obria čierna diera s hmotnosťou niekoľko miliónov hmotností Slnka.

Poloha

Jašterica je malé a nevýrazné súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami. Je však obklopené zreteľnými a ľahko nájditeľnými súhvezdiami, najmä Labuťou, s ktorou susedí na západnej strane. Možno ju nájsť priamo pod Cefeom.

Zdroj

• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Jašterica, s. 308 – 310.