A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/17/Dates_on_date_palm.jpg/220px-Dates_on_date_palm.jpg)
Datľa je druh ovocia, ktoré rastie na datľovníku obyčajnom (Phoenix dactylifera). Ide o tmavohnedé oválne plody dlhé 3 až 7 cm a široké 2 až 3 cm, ktoré sú charakteristické nízkym obsahom vody a naopak až zo 70 % sú tvorené sacharidmi. Datle sú bohatým a významným zdrojom draslíka, chlóru, železa a vitamínov B.[1][2] Ide o bohatý a rýchly[2] energetický zdroj pre ľudský organizmus.
V subtropických a púštnych oblastiach ako je napríklad Severná Afrika a Blízky východ ide o jednu zo základných zložiek tunajšej potravy. Medzi najväčších producentov datlí na svete patrí Tunisko, Irak, Egypt, Španielsko a Maroko,[3] pestujú sa súčasne aj v Indii, Pakistane, Kanárskych ostrovoch a aj v Kalifornii, kam boli človekom po osídlení Ameriky rozšírené.[2]
Datle sa konzumujú prevažne vysušené, čo zlepšuje ich trvanlivosť, čo bolo hojne predtým využívané beduínmi a karavánami križujúcimi nehostinné púšte. V niektorých kultúrach sa súčasne verí, že datle majú afrodiziakálne účinky.[3] Najmä v arabských krajinách sú datle súčasťou každodennej kuchyne, podávajú sa spravidla zlisované do bochníka tzv. adsum alebo sa pečú na masle.[3]
Pôvod
Podobne ako figy pochádzajú datle z oblasti Prednej Ázie, presnejšie z oblasti Mezopotámie.[3] Odtiaľ sa datľová palma vplyvom človeka úspešne rozšírila do rozsiahlych suchých a teplých oblastí, kde je hojne pestovaná. Odhaduje sa, že datle sú človekom pestované dlhšie ako 5 tisíc rokov a píše sa o nich v Biblii aj v Koráne.[3]
Produkcia
Desať najväčších svetových producentov datlí za rok 2005 (1 000 ton) | |
---|---|
![]() |
7 170,00 |
![]() |
4 970,49 |
![]() |
1 170,00 |
![]() |
880,00 |
![]() |
760,00 |
![]() |
516,29 |
![]() |
496,58 |
![]() |
328,20 |
![]() |
150,00 |
![]() |
130,00 |
Svet celkom | 16 696,56 |
Zdroj údajov: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)[4] |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1a/DateYield.png/220px-DateYield.png)
V roku 2005 produkovalo desať najväčších producentov datlí takmer 17 miliónov ton tohto ovocia. Najväčším producentom bol Irak, avšak v niektorých arabských krajinách je až 90 % produkcie spotrebovaných v krajine pôvodu, kde sú datle tiež používané ako potrava pre zvieratá. Medzi exportérov datlí na európske trhy potom patria predovšetkým severoafrické krajiny, ako napr. Tunisko a Alžírsko.
Hoci existuje takmer tristo rôznych druhov (v skutočnosti kultivarov) datlí, na európskych trhoch je najčastejší druh Deglet Noor, pestovaný najmä v Tunisku a Alžírsku.
Veľkú a dlhodobú históriu v produkcii datlí malo aj Maroko. Vyvážalo rôzne druhy datlí, mäkké a mäsité, vrátane druhu Medjool. V 19. storočí však Maroko postihla epidémia, ktorá zničila väčšinu tamojších palmových hájov. Niektoré z rastlín boli zachránené a znovu vysadené v južnej Kalifornii, čo je dôvod prečo sa do Európy dovážajú aj americké datle.
Vplyv na zdravie
Podľa výskumu izraelského profesora Michaela Avirama z Rambam Medical Center pri Izraelskom technologickom inštitúte (Technion) v Haife, datle, aj napriek svojej veľkej sladkosti, nezvyšujú hladinu glukózy v krvi a pomáhajú chrániť pred upchávaním tepien (ateroskleróza).[5]
Datle majú zo všetkého ovocia zrejme najvyššiu energetickú hodnotu. Uvádza sa, že z libry (453 g) datlí získa ľudské telo 1 130 – 1 275 kalórií. Datle sú bohaté na draslík a chudobné na sodík.
Priemerný obsah látok a minerálov
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b5/Valencia_market_-_dates.jpg/220px-Valencia_market_-_dates.jpg)
Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v surových datliach.[6]
Zložka | Jednotka | Priemerný obsah | Prvok (mg/100 g) | Priemerný obsah | Zložka (mg/100g) | Priemerný obsah |
---|---|---|---|---|---|---|
Voda | g/100 g | 60,7 | Na | 7 | vitamín C | 14 |
Bielkoviny | g/100 g | 1,5 | K | 410 | vitamín D | 0 |
Tuky | g/100 g | 0,1 | Ca | 24 | vitamín E | - |
Cukry | g/100 g | 31,3 | Mg | 24 | vitamín B6 | 0,12 |
Celkový dusík | g/100 g | 0,24 | P | 28 | vitamín B12 | 0 |
Vláknina | g/100 g | 1,8 | Fe | 0,3 | karotén | 0,04 |
Mastné kyseliny | g/100 g | stopy | Cu | 0,12 | tiamín | 0,06 |
Cholesterol | g/100 g | 0 | Zn | 0,2 | riboflavín | 0,07 |
Energia | kJ/100 g | 530 | Mn | 0,2 | niacín | 0,7 |
Referencie
- ↑ Zdraví na dlani - datle . . Dostupné online. Archivované 2009-09-25 z originálu.
- ↑ a b c Datle - ovoce rajských zahrad . . Dostupné online.
- ↑ a b c d e Exotické ovoce - datle . . Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2007-03-10 z originálu.
- ↑ SIEGEL-ITZKOVICH, Judy. Make a date with dates to protect your arteries . Ynetnews, 2009-9-8, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ McCance a Widdowson's: The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Datle na českej Wikipédii.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Datľa
Externé odkazy
- Detailný popis datlí Archivované 2009-09-25 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk