A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
marhuľa obyčajná | |
plody | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Prunus armeniaca Carl Linné, 1753 | |
Synonymá | |
Armeniaca vulgaris | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Marhuľa obyčajná (ľudovo alebo staršie odborne: marhuľa[1][2]; ľudovo/nárečovo: maruľa, moruľa, margula[1]; lat. Prunus armeniaca alebo Armeniaca vulgaris) je strom patriaci do taxónu Armeniaca, ktorý patrí do čeľade ružovité (resp. v starších systémoch niekedy do čeľade mandľovité).
Zaradenie v systéme
Vyššie spomínaný taxón Armeniaca sa obyčajne hodnotí buď ako sekcia podrodu Prunus rodu slivka (Prunus) alebo ako samostatný rod marhuľa (Prunus). Podrobnejšie o zaradení taxónu Armeniaca v systéme a o príbuzných rastlinách pozri v článku slivka (veľký rod).
Pôvod a etymológia
Pochádza z Číny. Do Európy sa dostala cez Arménsko. Pre arménsky pôvod sa po latinsky volá armeniaca.
Latinské slovo armeniacum sa skomolené dostalo do talianskych nárečí a odtiaľ ďalej skomolené do juhonemeckých nárečí (Marulle, v dnešnom Rakúsku Marille), odtiaľ do slovenských nárečí (maruľa, moruľa, marhuľa).[3]
Zvláštnosti rastu a rodivosti marhule
Marhuľa je špecifická veľmi rýchlym rastom a skorým nástupom do rodivosti. Počiatočný bujný rast sa v neskoršom období života stromčeka spomaľuje a pokiaľ sa strom pravidelným rezom nezmladí, dôjde k rýchlemu úhynu. V dobrých podmienkach a pri správnej starostlivosti je marhuľa schopná dožiť sa až 200 rokov.
Prvé ovocie sa zvyknú nachádzať už na trojročných stromčekoch. Úrodu prináša marhuľa na krátkych konárikoch, v menšom počte na silných jednoročných výhonoch. Pre tento ovocný strom je špecifické, že prináša úrodu aj na výhonkoch druhej a tretej rastovej vlny. Pri správnej starostlivosti rodí každoročne, problematické však sú neskoré jarné mrazy.
Plody
Plody marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím. Kvitne na minuloročných letorastoch. Zrelé sú väčšinou uprostred leta. Konzumujú sa buď čerstvé, varené, alebo vo forme džemov alebo marmelád, ktoré sú veľmi populárne pre kyslosladkú chuť a príjemnú arómu; obľúbené sú aj sušené. Dobre zrelé až prezreté sa zbierajú na kvas, z ktorých sa destilujú alkoholický nápoj marhuľovica.
Plody majú vysoký obsah vitamínu A, vitamínu C, ako aj vápnika, železa a fosforu.[4] Jednotlivé plody v závislosti od odrody môžu mať váhu 40 – 90 gramov.
Pestuje sa v oblastiach s miernou zimou, na Slovensku len vo vinohradníckych oblastiach. Najlepšie miesta na sady sú na južnej Morave, juhozápadnej a východnej časti Slovenska, v nadmorskej výške 250 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,5 °C a celkovými ročnými zrážky 550 mm; musia byť chránené pred studeným vetrom. Marhule sú úspešne pestované na černozemiach, kde je to vhodné, aj na hnedozemiach, hlinitých až piesočnatohlinitých pôdach.
Má zlú dormanciu, čo pri prvých jarných mrazoch počas kvitnutia, náhlych silných mrazoch v predjarí, či počas rašenia nových výhonkov môže viesť k vážnemu poškodeniu najmä na osvietenej časti kmeňa a konárov. Počas bežnej zimy toleruje dobre aj podstatne nižšiu teplotu ako broskyňa. Na chladné jarné počasie okolo 0 °C, sú citlivé najmä kvety a malé plody.
Najpoužívanejšia je v Česku odroda Velkopavlovická, s pomerne veľkými plodmi vynikajúcej kvality. Je však citlivá na jarné mrazy a plesňové ochorenia. V poslednom čase je snaha o vyšľachtenie nových, lepších odrôd. Iné odrody sú napríklad: Bergeron, Karol, Goldrich, Hargrand a ďalšie.
Nebezpečnosť jadier
Vďaka obsahu kyanogenného glykozidu amygdalínu v marhuľových jadrách by dospelí nemali zjesť viac ako 3 malé jadrá, inak hrozí prekročenie bezpečnej dávky stanovenej EFSA (v prípade malých detí to môže byť len polovica jadra).[5]
Pestovanie
Marhule kvitnú skoro na jar, skôr ako broskyne, a nemôžu byť pestované na miestach s neskorými jarnými mrazmi.[6]
Rez
Počas prvých troch rokov po výsadbe na stanovišti je formovaná koruna a obrast okolo základných konárov. Obvykle rastú veľmi bujne a mávajú omnoho viac výhonkov, než je nutné. Všetky zbytočné a slabé výhony by mali byť odstránené a ponechaných iba päť výhonkov, ktoré majú dobré predpoklady stať sa hlavnými konármi okolo terminálu, alebo v kotlovitej korune. Po, alebo koncom obdobia vegetačného pokoja by zostávajúce vetvy mali byť zrezané na jednu polovicu až tretinu ich dĺžky. Prerezávanie by malo byť ďalšie dva roky také, aby mal strom takú nízku a širokú korunu, ako je to možné. K dosiahnutí tohoto cieľa by druhý a tretí rok mala byť koruna rezaná takmer rovnako prísne. Letorasty, ktoré vyrastajú vertikálne z kmeňa a hlavných konároch by mali byť odstránené, aby svetlo a vzduch prenikali do koruny stromu. Dôležitou zásadou je neponechávať hlavné konáre dlhé.
Odrody
- Bredská – stredne veľké plody, oranžovožlté[7]
- Karola
- Leskora
- Barbora
- Maďarská – stredne veľké až veľké plody, tmavožlté[7]
- Paviot
- Rakovského
- Sabinovská
- Veecot
- Velkopavlovická
- Bergeron
Referencie
- ↑ a b Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 123.
- ↑ marhuľa. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 337.
- ↑ marhuľa. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 346.
- ↑ Prunus armeniaca — Overview . eol.org, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Meruňková jádra vás můžou i otrávit. Nepodlehněte šarlatánům . plzen.rozhlas.cz, 2018-06-13, . Dostupné online.
- ↑ Fruit-culture, volume 1. . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b ČESTMÍR A KOLEKTÍV, Bohm. Záhradkárska encyklopédia. : Príroda, 1988.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marhuľa obyčajná
Literatúra
- České ovoce : Díl 4. Meruňky, broskve, srstky, rybíz, maliny a ostružiny. : , 1917. Dostupné online. Kapitola Meruňky, s. 11 – 50.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Meruňka obecná na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk