A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kultivar (lat. cultivar, skr. cv.; iné názvy[pozn 1]: odroda[6], pestovateľská odroda[7][8][9], odroda pestovanej rastliny[10], varieta[11], sorta[pozn 2], zriedkavo: plemeno[17], zriedkavo: forma[18], kultigén[7]) je najnižšia taxonomická úroveň v systematike kultúrnych rastlín[pozn 3].
Etymológia
Slovo "cultivar" bolo umelo vytvorené (v anglickom texte) okolo roku 1920. Je vytvorené pravdepodobne ako skratka z lat. cultivarietas[7] , čo je buď skrátená podoba anglických slov "cultigen variety" alebo anglických slov "cultivated variety" alebo anglických slov "cultural variety"[19][20]
Definícia
Nasledujú ukážky definície z literatúry:
- ICNCP 8. vydanie (2009): „Kultivar je zoskupenie rastlín, ktoré (a) bolo vyselektované na účely konkrétnej vlastnosti alebo kombinácie vlastností, (b) je vo vzťahu k týmto vlastnostiam odlišné, jednotné a stabilné a (c) pri rozmnožovaní vhodnými prostriedkami zachováva tieto vlastnosti.“[21]
- ICNCP 2. vydanie (1958): „Výraz kultivar (odroda) označuje zoskupenie pestovaných jedincov, ktoré sa odlišujú akýmikoľvek vlastnosťami (morfologickými, fyziologickými, cytologickými, chemickými alebo inými) významnými na účely poľnohospodárstva, lesníctva či záhradníctva, a ktoré si pri (pohlavnej alebo nepohlavnej) reprodukcii zachovávajú svoje odlišujúce znaky.“[7]
- Veľký slovník cudzích slov (2000): „kultivar - súbor jedincov kultúrnej rastliny s určitými osobitnými želateľnými znakmi, ktoré sa uchovávajú pri pohlavnom i nepohlavnom rozmnožovaní“[22]
- Malá encyklopédia biológie (1975): „odroda, cultivar - populácia v rámci druhu, ktorá sa vyšľachtila so stanoveným hospodárskym cieľom a jej znaky sa umele udržujú v konštantných hraniciach. Je to najspodnejšia jednotka vnútrodruhového členenia v rámci jedného druhu kultúrnej rastliny.“[23]
Ukážka definície z právneho predpisu (v právnych predpisoch sa zvykne používat výraz „odroda (pestovanej rastliny)“):
- nariadenie č. 50/2007 Z.z.: „odrod pestovanej rastliny skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno definovať podľa prejavu znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov, odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú vzhľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.“ (ako legislatívna skratka je uvedený výraz „odroda“)[10]
Tu treba dodať, že termín odroda ako termín z právnych predpisov býva definovaný trochu užšie než kultivar. K tomu citát: Termín odroda (po anglicky variety, po nemecky die Sorte) má tesnejší vzťah k agronomickému chápaniu, termín kultivar naopak skôr k botanickému spojeniu a je vhodnejší skôr len na vedecké a medzinárodné označenie. Ako kultivar možno totiž označiť aj ďalšie výsledky šľachtenia, ktoré nemusia byť úradne registrované, napr. línia, mutant, šľachtiteľský polotovar a i.[3]
Historicky sa výraz kultivar niekedy používal v užšom zmysle na označenie rastlín s nededičnými znakmi, čiže znakmi prenášanými len vegetatívnou cestou (ako opak kultigénu v užšom zmysle, ktorý sa vzťahoval na rastliny s dedičnými znakmi).[17]
Ukážky definícií sorty (ako stašieho synonyma slova kultivar) uvádza napr. V. Jirásek 1961[7] a pozri aj v tomto článku poznámku pod čiarou č. 2.
Zaradenie v systéme
ICNCP rozlišuje (a dovoľuje) na úrovni pod (pod)druhom len 2 úrovne: Skupina (staršie : skupina kultivarov, ešte staršie: konvarieta) a kultivar.[24][25]. Spomínané slovo Skupina sa mimochodom má písať s veľkým S [26], v slovenský textoch sa často nesprávne píše s malým s [27].
V literatúre sa však vyskytuje oveľa viac úrovní delenia, ktoré by sa dali zoradiť takto: subspecioid - cultiplex (a subcultiplex) - konvarieta - provarietas (a subprovarietas) - cultigrex/conculta/sortotyp/skupina (a pod.) - kultivar (a subkultivar ).[28][29][17]
Alternatívne sa vyskytuje delenie linneovského typu (určené dnes inak primárne pre divé rastliny, ale podľa ICN výslovne povolené aj pre pestované rastliny [30]), t. j.: poddruh - konvarieta - varieta (a subvarieta ) - forma/tvar (a subforma/podtvar ) (prípadne aj: lusus) - kultivar .[31][32][33][34][35][36]
Charakteristika
Kultivar je umelá kategória a nemusí sa viazať na jediný genotyp alebo fenotyp. Rastliny jedného kultivaru môžu byť [chýba zdroj:
- identické klony rozmnožené vegetatívne (alebo meristematicky),
- uniformná F1 generácia,
- genotypicky a fenotypicky vysoko uniformná línia,
- alebo prirodzene variabilné potomstvo z kríženia takýchto
- línií,
- kultivarov,
- botanických druhov alebo
- hybridov.
Nomenklatúra
Pravidlá pomenovania kultivarov stanovuje Medzinárodný kód nomenklatúry pestovaných rastlín (International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, skr. ICNCP). Epiteton označujúci kultivar sa píše za vedecký (botanický) názov v živom jazyku, obyčajným písmom, s prvým počiatočným písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad:
- Cryptomeria japonica 'Elegans'
Poznámky
- ↑ Synonymá tu uvedené v zátvorke sú dnes už v oblasti pestovania rastlín nevhodné, lebo po prvé ICNCP dnes stanovuje ako jediný prípustný názov kultivar (pripúšťa výnimku pre právne predpisy)[1], a po druhé použitie týchto výrazov môžu viesť k zámenám a nedorozumeniam (pretože slová odroda, varieta, plemeno, forma, kultigén a prípadne aj sorta majú v taxonómii aj iný význam)[2]. Prinajmenšom slovo odroda (v angl. ekvivalentných textoch "variety", v nemeckých "Sorte") sa však vo význame (oficiálne uznaný) kultivar bežne používa v právnych predpisoch.[3][4][5]
- ↑ 1. Sorta sa väčšinou považuje za úplné synonymum výrazu kultivar[12][7][13], ale niektoré texty považujú termíny sorta a kultivar za mierne odlišné[14], resp. prinajmenšom obmedzujú použitie termínu sorta len na “technickú” literatúru[15], a ICNCP na jednom mieste, zdá sa, uvádza sortu aj ako možné synonymum pre taxonomickú úroveň Skupina (napr. skupinu kultivarov)[16] . 2. Rôzne definície sorty (ako stašieho synonyma kultivaru) uvádza napr. V. Jirásek [7]
- ↑ Nižšia je už len odvodená taxonomická úroveň podkultivar (subcultivar), ktorú ale napr. text ICNCP neuznáva.
Referencie
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine najmä 2.1, 2.2
- ↑ taxonomické jednotky. In: Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN 80-7271-075-3 (Citát: „Používanie termínu varieta, odroda, plemeno alebo sorta pre kultivary je ...nesprávne, pretože vedie k omylom a nejasnostiam.“)
- ↑ a b Šlechtění okrasných rostlin . is.mendelu.cz, cit. 2017-11-29. Dostupné online.
- ↑ nariadenie č. 50/2007 Z. z.
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 2 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine 2.2 Note 4
- ↑ Pozri zdroje v článku odroda
- ↑ a b c d e f g Jirásek, V. Evolution of the Proposals of Taxonomical Categories for the Classification of Cultivated Plants. In: Taxon, Vol. 10, No. 2, Feb., 1961 3, pp. 34-45, S. 40
- ↑ odroda. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
- ↑ MASÁR, Ivan. Príručka slovenskej terminológie. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1991. S. 127
- ↑ a b nariadenie č. 50/2007 Z.z.
- ↑ varieta. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
- ↑ Sorte. In: Lexikon der Biologie. CD-ROM München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 4 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine 2.2 (Poznámka: Definícia 2.23 zahŕňa aj hybridné sorty (hoci by sa pri prvom prečítaní mohol zdať opak) -porov. 2.16)
- ↑ Nejasne v heslách odrůda, kultivar, sorta in: Malá československá encyklopedie
- ↑ odroda. In: Encyklopédia Slovenska IV N-Q. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1980. 671 s. S. 172.
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 5 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine 3.3 Note 1 (ale porov. 2.2 Note 2)
- ↑ a b c taxonomické jednotky. In: Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN 80-7271-075-3
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 6 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine 2.2 Note 3
- ↑ https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_1.pdf Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine str. 17
- ↑ kultivar. In: Veľký slovník cudzích slov (2000).
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 7 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine 2.3
- ↑ kultivar. In: Veľký slovník cudzích slov 2000
- ↑ odroda. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 338.
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition 8 Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine
- ↑ Ochsmann, J. Current Problems in Nomenclature and Taxonomy of Cultivated Plants 9 Archivované 2017-12-01 na Wayback Machine S. 55,56
- ↑ International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. dostupné online (Poznámka: Rôzne miesta v hlavnom texte a pozri aj napr. str. 143, kde sa výslovne rozlišuje medzi "skupina" a "Skupina")
- ↑ GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 702-707.
- ↑ MINELLI, Alessandro. Biological Systematics (The state of the art). s.l. : Springer Science & Business Media, 2012 (1994). 406 s. ISBN 978-94-011-9643-7. S. 203.
- ↑ Hawksworth, D.L. 2010. Terms Used in Bionomenclature. The naming of organisms (and plant communities). Copenhagen: Global Biodiversity Information Facility, 216 pp, accessible online at www.gbif.org/document/80577. ISBN 87-92020-09-7. najmä heslá: convarietas 53,provarietas 162, conculta 50, cultigrex 56, subcultiplex 187, cultiplex 56, group 85, subspecioid 189
- ↑ International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) 10 28.1 Note 3
- ↑ JÄGER, Eckehart J.; EBEL, Friedrich; HANELT, Peter; MÜLLER, Gerd K.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland (Krautige Zier- und Nutzpflanzen). s.l. : Springer-Verlag, 2016. 868 s. ISBN 978-3-662-50420-8. S. 830.
- ↑ HANELT, Peter; Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). s.l. : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. Preface - XXV a napr. 1440-1446.
- ↑ International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) 11 4.2
- ↑ Gyümölcstermesztési alapismeretek|Digital Textbook Library online. tankonyvtar.hu, cit. 2017-12-02. Dostupné online.
- ↑ Kulturpflanzen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. CD-ROM Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
- ↑ kadeřávek. In: Zahradnický slovník naučný 3 CH-M. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk