A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Žeriav | |
![]() | |
Latinský názov | Grus |
---|---|
Skratka | Gru |
Genitív | Gruis |
Symbolické vyjadrenie | vták žeriav |
Rektascenzia | 22,6h |
Deklinácia | -45° |
Plocha | 366 štvorcových stupňov Poradie: 45 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 2 |
Najjasnejšia hviezda | Al Nair (α Gru) (Zdanl. magnitúda 1,73) |
Meteorický roj | žiadny |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +44° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október | |
Horná kulminácia o 24:00 | 10. september |
Dolná kulminácia o 24:00 | 25. február |
Žeriav je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.
Je jedným zo štyroch „južných vtákov“, súhvezdí južnej oblohy pomenovanej po vtákoch a ako jediný z nich je skutočne výrazný. Nachádza sa v ňom niekoľko stredne jasných až jasnejších hviezd. Nemá mytologický pôvod. V Egypte býval žeriav symbolom astronómov, zrejme pre svoj vysoký let.
Hviezdy
Najjasnejšia hviezda je alfa Gruis s názvom Alnair alebo Al Nair, čo značí „jasná hviezda“ či „veľmi jasný“. Má jasnosť 1,8 mag a leží vo vzdialenosti 65 svetelných rokov. Je modrobiela, zatiaľ čo beta Gruis je horúco oranžová. Od bety sa tiahne šnúrka slabších hviezd ležiacich takmer na priamke až k hviezde gama. Gama je s magnitúdou 3,2 tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí. Delta Gru a mí Gru sú dvojhviezdy s dostatočným odstupom svojich zložiek, aby sa dali rozlíšiť aj voľným okom. V oboch prípadoch sú to však optické dvojhviezdy, ktorých zložky spolu fyzikálne navzájom vôbec nesúvisia. Hoci sú takmer v zákryte, v skutočnosti ležia veľmi ďaleko za sebou. Obe dvojhviezdy sa nachádzajú na krku Žeriava a naznačujú smer jeho letu. Uhlový odstup zložiek delta Gruis je vyše 12 oblúkových minút. Jej zložky sú obry s magnitúdou 4 pričom jeden je žltý a druhý červený. Mí Gruis je takisto pár obrov s magnitúdami 5. Skutočnou dvojhviezdou, ktorú rozlíši až 5 cm ďalekohľad, je théta Gruis. Jej zložky majú jasnosť 4,5 a 7,0 mag a ležia od seba v odstupe 14“.
Súhvezdie obsahuje dve premenné hviezdy, ktoré sú v čase maxima ľahko pozorovateľné aj v triédroch: hviezdu R (rektascenzia = 21h 48,5´, deklinácia = -46° 55´) a S (rektascenzia = 22h 26,1´, deklinácia = -48° 26´). R má periódu zmien jasnosti 332 dní a rozsah týchto zmien je od 7,4 do 14,9 mag, S 401 dní a jasnosť od 6,0 do 15,0 mag.
Objekty
Súhvezdie je oblasť chudobná na hviezdy a iné objekty. Nachádza sa v ňom síce veľa galaxií, ale žiadna z nich nemá celkovú magnitúdu viac ako 10. Na ich rozoznanie by sme potrebovali väčší amatérsky ďalekohľad. Medzi tie jasnejšie patria napríklad špirálové galaxie NGC 7410, NGC 7424, NGC 7552, a NGC 7590. Všetky štyri objekty sú v severozápadnej časti súhvezdia.
Poloha
Súhvezdie sa dá nájsť pod súhvezdím Južná ryba a jeho jasnou hviezdou Fomalhaut a nad Tukanom. Má pomerne veľkú zápornú deklináciu a preto v našich zemepisných šírkach vystupuje nad obzor len jeho malá severná časť. O polnoci kulminuje okolo 10. septembra. Celé je viditeľné až pre obyvateľov severnej Afriky od 33° stupňa severnej šírky.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Žeriav, s. 482 – 483.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk