A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Wikisprávy | |
Slovenské logo Wikispráv | |
URL | wikinews.org |
---|---|
Komerčná | Nie |
Typ stránky | Spravodajská wiki |
Registrácia | Voliteľná |
Vlastník | Wikimedia Foundation |
Tvorca | Komunita Wikimedie |
Spustenie | 8. november 2004 |
Rating | Alexa rank: 54 196 (júl 2019)[1] |
Náhľad stránky | |
Úvodná stránka s rázcestím k hlavným jazykovým verziám |
Wikisprávy (angl. Wikinews) je projekt otvoreného spravodajského portálu na báze wiki, ktorý prevádzkuje Nadácia Wikimedia. Umožňuje prispievať komukoľvek a jeho cieľom je vytvoriť rôznorodé prostredie, kde môžu miestni novinári nezávisle prinášať správy o rôznych aktualitách. Spoluzakladateľ Wikipédie, Jimmy Wales, odlíšil Wikisprávy od Wikipédie takto: „Na Wikisprávach je každý príbeh napísaný ako novinová správa narozdiel od encyklopedického článku.“[2] Pravidlo o neutrálnom uhle pohľadu Wikisprávy odlišuje od občianskej žurnalistiky.[3] Na rozdiel od väčšiny projektov Nadácie Wikimedia Wikisprávy dovoľujú vlastné dielo (vlastný výskum) formou originálneho prinášania informácií a rozhovorov.[4]
Začiatky
Prvý[5] návrh na spravodajskú webovú stránku Wikimedie bol dvojriadkový anonymný príspevok pridaný 5. januára 2003 na Meta-Wiki.[6] Daniel Alston, ktorý Wikipédiu upravoval ako Fonzy, deklaroval, že on bol autorom tohto príspevku.[7] Návrh ďalej rozvíjal nemecký novinár na voľnej nohe, softvérový inžinier a autor Erik Möller. Ranná opozícia dlhoročných prispievateľov Wikipédie, z ktorých mnohí poukazovali na existenciu vlastných spravodajských súhrnov Wikipédie, umožnila podrobnú diskusiu a návrhy o tom, ako by mohol byť tento nápad implementovaný ako nový projekt Nadácie Wikimedia.
V novembri 2004 bolo spustené demo na ukážku toho, ako môže kolaboratívna spravodajská stránka fungovať. O mesiac neskôr, v decembri 2004, bola stránka presunutá z dema do beta verzie. V tomto čase bola založená aj nemecká jayzková verzia a čoskoro prišli ďalšie: talianska, holandská, francúzska, španielska, bulharská, poľská, portugalská, rumunská, ukrajinská, srbská, japonská, ruská, hebrejská, arabská, thajská, nórska, čínska, turecká, kórejská, maďarská, grećka, esperantská, česká, albánska a tamilská.
13. marca 2005 dosiahla anglická verzia Wikispráv 1 000 spravodajských článkov. 29. apríla 2006 dosiahol web 5 000 článkov a 10 000 5. septembra 2007.
Rozhovory
Reportéri Wikispráv urobili rozhovor s niekoľkými významnými ľudmi, vrátane izraelského prezidenta Šimona Peresoa. Rozhovor s ním v decembri 2007 urobil reportér Wikispráv David Shankbone. Shankbone na urobenie rozhovoru pozvala America-Israel Friendship League a izraelské ministerstvo zahraničných vecí.[8][9]
Ďalšie významné rozhovory zahŕňali spisovateľov, hercov a politikov, ako napríklad Augustena Burroughsa,[10] niektorých republikánskych nominantov na kandidátov v amerických prezidentských voľbách v roku 2008 ako aj rôznych amerických nezávislých kandidátov a kandidátov iných strán, Tonyho Benna, Erica Bogosiana, Nicka Smitha, Johna Keya a spoluvynálezcu word wide webu Roberta Cailliaua.[8]
Kritika
Wikisprávy boli kritizované pre neschopnosť byť neutrálnymi a obsahovať iba overené a pravidivé informácie. Robert McHenry, bývalý šéfredaktor encyklopédie Encyclopædia Britannica, kritizoval dôveryhodnosť projektu:
„ | Hlavnou otázkou o snahe Wikispráv je predovšetkým ich dôveryhodnosť. Vytváranie novín je ťažké... Niekto, kto to chce robiť, ale naozaj nevie, ako to robiť, nevyriešil problém zoskupením množstva ľudí, ktorí tiež nevedia, ako to robiť.[3] | “ |
McHenry bol skeptický ohľadom schopnosti Wikispráv poskytnúť neutrálny uhol pohľadu a o tvrdení o nestrannosti: „Naivita je ohromujúca.“[3]
V rozhovore z roku 2007 Sue Gardnerová, vtedy špeciálná poradkyňa Správnej rady Nadácie Wikimedia a bývalá riaditeľka internetovej divízie Canadian Broadcasting Corporation, CBC.ca, odmietla McHenryov komentár, hovoriac:
„ | Žurnalistika nie je profesia ... vo svojej podstate je to remeslo. A to znamená, že ho môže vykonávať ktokoľvek, kto je rozumný a inteligentný a premýšľavý a zvedavý... Vrátim sa k ránu masakru Virginia Tech – ránu, kedy som sa rozhodla, že chcem pracovať . Konverzácia na diskusnej stránke v ten deň bola veľmi hĺbavá. Pamätám si, ako som si pomyslela, že ak by moja vlastná newsroom mala tak inteligentnú konverzáciu (v ten deň som bola mimo pracoviska), bola by som nadšená. Takže áno, ste absolútne dokázali, že Robert McHenry sa mýlil. A budete pokračovať.[11] | “ |
Wikisprávy mali tiež problém s budovaním svojej vlastnej identity nezávisle od Wikipédie, ktorá tiež prináša správy v reálnom čase. Fejtonista Jonathan Dee z The New York Times v roku 2007 poukázal, že „tak nejasná sa stala hranica medzi minulosťou a prítomnosťou, že Wikipédia neúmyselne uškrtiľa jeden zo svojich sesterských projektov, trojročné Wikisprávy... zostrnuli, v poslednej dobe generujú od 8 do 10 článkov za deň... Pri väčších príbehoch jednoducho nemá zmysel pretekať sa s nemilosrdným dosahom encyklopédie.“[12] V článku „Prečo Wikipédia poráža Wikisprávy ako kolaboratívny žurnalistický projekt“ Andrew Lih napísal, že „nie je jasné, či sa wikiproces skutočne zameriava na termíny a skupinové písanie“ a že „pokiaľ sa snažíte napísať niečo blížiace sa k odporúčanému kúsku, je ťažké mať viac ako dvoch či troch ľudí pri zachovaní konzistencie štýlu.“[13] Lih považuje striktnejší „vzorec“ Wikipédie na písanie článku ako výhodu vo veľkej wiki s množstvom editorov.[13]
Referencie
- ↑ Alexa - Wikinews Competitive Analysis, Marketing Mix and Traffic . www.alexa.com, . Dostupné online. Archivované 2009-07-18 z originálu.
- ↑ Wikipedia Creators Move Into News. Wired, 2004-11-29. Dostupné online . ISSN 1059-1028.
- ↑ a b c WEISS, Aaron. The Unassociated Press. The New York Times, 2005-02-10. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ Wikinews:Original reporting - Wikinews, the free news source . en.wikinews.org, . Dostupné online.
- ↑ User:Eloquence/History - Wikinews, the free news source . en.wikinews.org, . Dostupné online.
- ↑ Talk:Wikinews/Archive - Meta . meta.wikimedia.org, . Dostupné online.
- ↑ Wikinews. : , 2005-11-09. Page Version ID: 27867383. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Wikinews Gets Big Interview: Israeli President Shimon Peres . InformationWeek, . Dostupné online. Archivované 2013-01-25 z originálu. (po anglicky)
- ↑ The Wikinews Ace . Columbia Journalism Review, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ASPER, Colleen. David Shankbone with Colleen Asper . The Brooklyn Rail, 2008-04-04, cit. 2019-07-16. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Interview with Sue Gardner of the Wikimedia Foundation. Wikinews, 2007-10-24. Dostupné online cit. 2019-07-21.
- ↑ DEE, Jonathan. Wikipedia - Computers and the Internet - Encyclopedias - News and News Media. The New York Times, 2007-07-01. Dostupné online cit. 2019-07-21. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ a b Why Wikipedia beats Wikinews as a collaborative journalism project online. Nieman Lab, cit. 2019-07-21. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wikisprávy
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wikinews na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk