A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
World Wide Web alebo web alebo Web alebo WWW (angl.= celosvetová sieť; world = svetový, -wide = celo-, web = sieť) je distribuovaný hypertextový internetový informačný systém, ktorý umožňuje univerzálny prístup k širokému univerzu dokumentov[1], ktoré obsahujú odkazy na iné miestne alebo vzdialené dokumenty.[2]
Je to oficiálne (nesprávne laické pomenovanie len internet) označenie tej časti internetu, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok (v pôvodnej definícii[1] nazývané ako dokumenty). Každý dokument má svoju špecifickú adresu – URL, vďaka ktorej môže byť nájdený a zobrazený v programoch nazývaných webový prehliadač. Webové stránky môžu obsahovať hypertextové odkazy. Vďaka týmto odkazom, sú dokumenty navzájom poprepájané a vytvárajú sieť.
História World Wide Webu
World Wide Web vyvinul v rokoch 1989 – 1990 Timothy Berners-Lee a Robert Cailliau v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN v Ženeve. Spolupráca vedcov vyžadovala spoločné využívanie dát. Tim Berners-Lee, inšpirovaný víziou Memexu a neskôr systémom Xanadu, sa rozhodol vytvoriť hypertextový systém, ktorý by bol integrálnou súčasťou internetu. 12. marca 1989 predložil návrh na vytvorenie takéhoto informačného systému. V októbri 1990 začal prácu na prvom klientovi, ktorý by umožnil vytváranie, editovanie a prezeranie web-stránok. Aby bol klientský program čo najjednoduchší a nezávislý od platformy, vyvinul jazyk HTML ako podmnožinu komplikovaného jazyka SGML. Ďalej vytvoril HyperText Transfer Protocol (HTTP) ako súbor pravidiel, ktoré mali využívať počítače komunikujúce v sieti internet využívajúce hypertextové prepojenia nezávisle od ich umiestnenia. Pre tento účel navrhol Universal Document Identifier (UDI), ktorý sa neskôr nazýval Universal Resource Locator (URL) ako štandard, ktorý umožnil prideliť dokumentom v celom internete jedinečnú adresu. Už v v polovici novembra 1989 uskutočnil prvú úspešnú komunikáciu medzi klientom a serverom HTTP. V decembri 1990 boli vytvorené základy World Wide Web (názov bol názvom pre html editor, ktorý vytvoril Tim na svojom počítači Next).
Okolo roku 2000 World Wide Web spojila viac ako miliardu webových stránok na svete. Fenomén internetu zaznamenal veľký rozmach najmä po zavedení tejto služby, ktorú vytvoril anglický počítačový expert Timothy Berners-Lee. Je atraktívna pre používateľov najmä poskytovaním možnosti „preskakovať“ z jedného dokumentu alebo obrazového, prípadne zvukového súboru na druhý, a to veľmi jednoducho, klikaním na jednotlivé linky.
Ako pracuje web
Prehliadanie web stránky na internete obyčajne začína buď napísaním URL stránky do internetového prehliadača alebo kliknutím na hypertextový odkaz. Internetový prehliadač potom vyšle sériu komunikačných správ, nakoniec stiahne stránku a zobrazí ju.
Najprv je meno servera z URL preložené na IP adresu pomocou celosvetovej internetovej databázy známych serverov – DNS. Táto IP adresa je potrebná na nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server.
Potom internetový prehliadač požiada o prostriedok poslaním HTTP požiadavky na webový server na konkrétnu IP adresu. V prípade typickej webovej stránky je HTML text stránky vyžiadaný prvý a spracovaný okamžite internetovým prehliadačom, ktorý potom vyšle ďalšie požiadavky na stiahnutie obrázkov a ďalších súborov potrebných pre zobrazenie stránky. Štatistiky merajúce popularitu webových stránok sú obyčajne založené na počte zobrazení stránky alebo na počte požiadaviek na server. Tieto štatistiky sa obvykle analyzujú, interpretujú a slúžia na zlepšenie samotného webu.
Keď máme stiahnutý obsah stránky z webového servera, internetový prehliadač vykreslí stránku na obrazovku počítača tak ako je definovaná HTML, CSS a inými webovými jazykmi. Všetky obrázky a ďalšie prostriedky sú spojené aby vytvorili webovú stránku tak, ako ju vidí používateľ.
Väčšina internetových stránok obsahuje hypertextové odkazy na ďalšie súvisiace stránky, dokumenty, zdrojové kódy, definície a iné webové prostriedky. Ako kolekcia užitočných, súvisiacich informácií pospájaných cez hypertextové odkazy vznikla prezývka „web“ of information – sieť informácií.
Referencie
- ↑ a b The World Wide Web project . info.cern.ch, . Dostupné online.
- ↑ Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) . Ex Libris. Dostupné online. (česky)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk