Sojuz 31

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 31
COSPAR ID:	1978-081A
Nosná raketa:	Sojuz-U
Volací znak:	Ястреб (Yastreb - Jastrab)
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1[1])
Štart:	26. august 1978, 14:51:30,014 UTC
Pristátie:	2. november 1978, 11:04:17 UTC
Trvanie:	67 dní, 20 hodín, 12 minút a 47 sekúnd
Počet obehov:	124
Apogeum:	259,9 km
Perigeum:	196,8 km
Doba obehu:	88,81 min
Inklinácia:	51,64 stupňov
Cieľ spojenia:	Saľut 6
Spojenie:	28. august 1978, 16:37:37 UTC
Odpojenie:	2. november 1978, 07:46 UTC
Hmotnosť:	6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Bykovskij (vľavo) a Jähn (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 30 Sojuz 32
Kozmonautický portál

Sojuz 31 (rus. Союз-31) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 31 vyštartoval 26. augusta 1978 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6.^[1] Celkovo išlo o siedmu misiu k stanici a šiestu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Valerij Bykovskij a kozmonaut-výskumník bol Sigmund Jähn, druhí návštevníci posádky Sojuzu 29.

Priebeh letu

Štart

Loď odštartovala 26. augusta 1978 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 243 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 27. augusta 1978 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu.

Práce na stanici

Na stanicu prileteli ako pracovná návšteva, pretože tu bola v dobe ich príletu druhá stála posádka - Vladimir Kovaľonok a Alexandr Ivančenkov. Teda k stanici boli pripojené ešte dva Sojuzy. Stanica Saľut 6 v tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km s periódou 91 minút. Celé kvarteto kozmonautov plnilo zadaný pracovný sedemdenný program, ktorý zahrňoval nielen radu televíznych reportáží, ale hlavne 37 vedeckotechnických experimentov. Sedem z nich bolo lekárskeho charakteru (zmeny sluchu, reči, chuti, vnímanie času), 3 biologické, ďalšie technologické a dôležité snímkovanie rôznymi druhmi kamier a analyzátorov.

Pretože bolo rozhodnuté, že svoju loď ponechajú základnej posádke a odletia v ich skôr pripojenej, museli uskutočniť výmenu anatomicky tvarovaných osobných kresiel medzi loďami a prehodiť i osobné vybavenie. Naložili i výsledky uskutočnených experimentov a v lodi Sojuz 29 obaja odleteli na Zem. Pristáli s pomocou padákov v kabíne na území Kazachstanu (vtedy súčasť ZSSR).

Loď s inou posádkou

Kozmická loď Sojuz 31 zostala pripojená k stanici Saľut 6 až do 2. novembra 1978, kedy s ňou základná posádka odletela späť domov. Kabína lode pristála na územie Kazachstanu ^[2].

Posádka

Štartovali

• Valerij Bykovskij (3), veliteľ
• Sigmund Jähn (1), kozmonaut-výskumník

Pristávali

• Vladimir Kovaľonok (2), veliteľ
• Alexandr Ivančenkov (1), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Viktor Gorbatko, veliteľ
• Eberhard Köllner, kozmonaut-výskumník

Parametre misie

• Hmotnosť: 6800 kg
• Perigeum: 196,8 km
• Apogeum: 259,9 km
• Sklon: 51,64°
• Perióda: 88,81 min

Referencie

1. ↑ ^{a b} Baikonur LC1 . . Dostupné online.
2. ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Valerij Fjodorovič Bykovskij, s. 51.

Literatúra

• LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 31

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Soyuz 31 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).