A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI. Značka pre kilogram je kg.
Do 20. mája 2019 bol kilogram rovný hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu uloženého v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery v Sèvres vo Francúzsku z roku 1889. Na medzinárodný prototyp nadväzuje niekoľko desiatok kópií. Prototyp kilogramu vyrobila firma C. Longue v Paríži zo zliatiny platiny a irídia v pomere 9:1. Prototyp kilogramu vznikol na základe odvodenia od hmotnosti 1 dm kubického vody pri stanovenej teplote.
Od 20. mája 2019 je kilogram definovaný podľa Planckovej konštanty, ktorá je rovná presne 6,626 070 15×10−34 kg⋅m2⋅s−1.[1][2] Dôvodom zmeny je, že pôvodný prototyp od svojho vzniku stráca svoju pôvodnú hmotnosť a to, že jednotka doteraz nebola definovaná exaktne.
História
Babylon a Asýria
Prvé národy, ktoré mali svoju vlastnú sústavu mier, boli pred viac ako 3 000 rokmi Babylončania a Asýrčania, ktorí čerpali zo skúseností Sumerov. Babylončania mali pravdepodobne už normalizované závažie, hlavne pre zistenie hmotnosti zlatých predmetov. Archeológovia napríklad našli rôzne závažia z obdobia vlády asýrskeho kráľa Salmanasara. Jedno z nich, tzv. ťažká mína, malo skoro presne 1 kg (1,0048 kg). Hmotnosť všetkých nájdených závaží (mín) bola v rôznych krajinách rovnaká.
Staroveký Egypt
Národom s vysoko rozvinutou technikou boli starovekí Egypťania. Zo zobrazení na stenách hrobiek, z ilustrácií papyrusu ako aj z archeologických nálezov poznáme niekoľko typov váh, ktoré starí Egypťania používali. Najčastejšie sa objavuje na vyobrazeniach váha založená na princípe rovnoramennej páky. Ručné váhy tohto typu sa objavujú v raných scénach zobrazujúcich váženie. Váhy sprevádzali Egypt po celú jeho históriu. K vyvažovaniu sa používali bremená z rôznych druhov materiálu. Najbežnejším závažím bol kameň: čadič, žula, diorit, porfýr, syenit, vápenec, pieskovec, kreveľ, hadec a iné. V rôznych dobách prevládali rôzne druhy kameňa, čo pomáha pri datovaní vzniku závažia. Okrem kameňa sa k výrobe závažia používal aj kov: olovo, bronz, železo. Trvalo pomerne dlho, kým závažie z týchto materiálov prevládlo nad kamennými. Časom však kovových závaží pribúdalo a kamene sa nakoniec používali len výnimočne, pri zisťovaní hmotnosti veľkých bremien. Kovové závažia veľkej hmotnosti by totiž boli príliš drahé, a preto sa dávala prednosť lacnejším kamenným.
Základnou jednotkou egyptského systému merania hmotnosti bol 1 deben, ktorý mal približne 91 g. Deben sa delil na 10 kadetov, neskoršie zvané kite, čo bolo približne 8,8 g až 10 g. Tak ako zvykneme počítať cenu v peniazoch, Egypťania počítali v hmotnostných jednotkách, ktoré vyjadrovali presne odvážené množstvo kovu a ktoré im peniaze nahradzovali.
Iné národy
Aj ďalšie kultúrne národy mali vysoko rozvinuté spôsoby merania hmotnosti. Či to už boli Peržania, Hebrejci, Arabi alebo starí Gréci. Hebrejci používali napr. zlatý talent, čo bolo asi 49 kg. Starí Gréci prevzali väčšinu jednotiek od Egypťanov. Ako jednotky hmotnosti slúžili v Grécku rôzne talenty. Toto označenie vzniklo z gréckeho slova talanton - váha (dnes hmotnosť). Najmenší bol sýrsky alebo ptolemaiovský talent (asi 7 kg), stredný bol antický (26,196 kg) a najväčší novogrécky talent (150 kg).
Iné jednotky hmotnosti
- libra (pound) (1 lb = 0,453 592 4 kg)
- ounce (1 oz = 0,02835 kg)
- špitka (1 gr = 0,00006 kg)
- metrický karát (1 Kt = 0,00020 kg)
- dram (1 dr = 0,00177 kg)
- quarter (1 qr = 12,70100 kg)
- kameň (1 = 6,35029 kg)
Referencie
- ↑ Draft Resolution A – 26th meeting of the CGPM (13-16 November 2018) . bipm.org, . Dostupné online. Archivované 2018-04-29 z originálu.
- ↑ GHOSH, Pallab. Kilogram gets a new definition . bbc.com, 2018-11-16, . Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
- Gymnázium P. Horova Michalovce – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk