A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sojuz-2 (rus. Союз-2 – Zväz-2) je rodina nosných rakiet, vyvinutých a vyrábaných firmou RKC Progress v Samare. Bola vyvinutá z nosiča Sojuz. Tieto nosiče môžu vyniesť na nízku obežnú dráhu až 8 500 kg nákladu. Sú určené spolu s nosičom Angara na nahradenie niekoľkých starších nosných rakiet.
História
Predchodca nosiča Sojuz-2, nosič Sojuz, bol vytvorený v programe Sojuz na základe medzikontinentálnej balistickej rakety R-7 v konštrukčných kanceláriách S. P. Koroľova a S. A. Kosberga. K rakete R-7 bol pridaný ďalší raketový stupeň, boli postupne inovované motory, riadiaca elektronika, a tak vznikali nové modifikácie rakety. Vývoj motorov mala na starosti konštrukčná skupina V. F. Gluška a A. M. Isajeva.
Použitie
Nosná raketa Sojuz-2 môže byť, rovnako ako pôvodný Sojuz, použitá pre vynášanie širokého spektra nákladov, vrátane komunikačných a prieskumných družíc. Avšak predtým, než bude môcť byť označený ako „man-rated“, teda schopný vynášať kozmické lode s posádkou, musí potvrdiť svoju spoľahlivosť ako nosič zväčšenej verzie nákladnej lode Progress M1 so záchranným blokom SZB (11S517A2), s celkovou hmotnosťou 8 350 kilogramov a maximálnou šírkou 3 000 milimetrov.
Nosiče Sojuz-2 sú tiež používané pre vynášanie komerčných nákladov predávaných operátormi Starsem a Arianespace.
Verzie rakety
Sojuz-2.1a
Kódové označenie (14A14.1A) – prvý let v roku 2004. Tento nosič má namiesto pôvodného analógového navigačného a riadiaceho počítača digitálny počítač. Tiež má nový vstrekovací systém v prvom a druhom stupni. Okrem iného nahradil nosnú raketu Molnija-M. Od roku 2014 by mal nahradiť aj verzie Sojuz-U a Sojuz-FG. Vďaka uskutočneným vylepšeniam má oproti pôvodnému Sojuzu najmä väčšiu flexibilitu riadenia letu, väčšiu nosnosť atď.
Nový riadiaci systém
Práce na novom digitálnom systéme riadenia letu pre nosič Sojuz-2 začali v NPO Avtomatika v Jekaterinburgu začiatkom roku 1993. Systém sa skladá z troch nezávislých digitálnych počítačov a dvoch gyroskopov, ktoré spolu výrazne zvyšujú spoľahlivosť systému riadenia letu.
V roku 2006 Lef Belskij, námestník riaditeľa NPO Avtomatika pre nosné rakety a kozmické systémy, povedal tlačovej agentúre ITAR-TASS, že práce na systéme riadenia letu pre Sojuz-2 sa pre tento podnik stali záchranou. V súčasnej dobe bolo 400 inžinierov NPO Avtomatika zapojených do výroby. Skromné federálne financovanie pre tento projekt začalo počas rokov 1994 – 1995, pričom sa peňažný tok výrazne zvýšil na začiatku nasledujúcej dekády.
Sojuz-2.1b
Kódové označenie (14A14.1B) – prvý let v roku 2006. Predstavuje vylepšenie rakety Sojuz-2.1a. Oproti svojmu predchodcovi má Sojuz-2.1b nový, úspornejší motor v treťom stupni. Ide o typ RD-0124, príbuzný motora použitom aj na treťom stupni nosiča Angara (v moduloch URM-2). Táto inovácia umožňuje nosiču Sojuz-2.1b vynášať na obežnú dráhu až o 500 kg ťažšie náklady.
Dňa 4. januára 2005 Arianespace uviedla, že nosič Sojuz-2.1b s novým motorom RD-0124, poletí na prvú testovaciu misiu zo štartovacej rampy 31 na kozmodróme Bajkonur a pri tej príležitosti vypustí na polárnu dráhu o výške 850 km astronomickú družicu COROT s hmotnosťou 630 kg.
Podľa zástupcu riaditeľa Roskosmosu, Viktora Ramiševského (odpoveď pre agentúru RIA Novosti), to bol posledný testovací zážih motora RD-0124, ktorý tak otvoril cestu pre prvý štart nosiča Sojuz-2.1b, ktorý bol naplánovaný na 21. decembra 2006.
V roku 2012 konštrukčná kancelária KBChA prisľúbila vyvinúť ovládanie vektora (smeru) ťahu 14D23 špeciálne pre nosič Sojuz-2.1b.
Sojuz-2.1v
Označenie (14A15) – prvý let 29. decembra 2013, „ľahký“ variant bez postranných urýchľovacích blokov, s jedným motorom NK-33A v prvom stupni, prípadne novo vyvinutým RD-193. Motor RD-193 je odvodený od typu RD-191 nosiča Angara.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz-2 (nosná raketa)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-2 (nosná raketa) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk