A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Smižany | |
obec | |
Kostol Povýšenia sv. Kríža
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Časti | Smižany Maša |
Vodné toky | Hornád, Brusník |
Nadmorská výška | 485 m n. m. |
Súradnice | 48°57′30″S 20°31′04″V / 48,958403°S 20,517653°V |
Rozloha | 45,7 km² (4 570 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 828 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 193,17 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 12541246 |
Starosta | Miroslava Szitová[3] (KDH, SaS) |
PSČ | 053 11 |
ŠÚJ | 560154 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Námestie Matúša Pajdušáka 50 053 11 Smižany |
E-mailová adresa | smizany@smizany.sk |
Telefón | 443 14 83 |
Fax | 443 11 32 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Smižany | |
Webová stránka: smizany.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Smižany (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves.
Polohopis
V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce.
Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a je vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. V katastri obce sa začína niekoľko turistických ciest do Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov, kde sa nachádzajú reštaurácie, chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad. Počtom obyvateľov sa radí medzi najväčšie obce na Slovensku.
Vodné toky
Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.
Vodné plochy a jazerá
V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.[4]
Politika
Smižany je obec s druhým najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.
Symboly obce
Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.[5]
Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.[5]
Farby obce sú biela a modrá.[5]
Starostovia obce
- 1990 – 1994 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
- 1994 – 1998 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
- 1998 – 2002 – Ing. Michal Kotrady (HZDS)
- 2002 – 2006 – Ing. Michal Kotrady (HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER-SD + SDA + SDĽ)
- 2006 – 2010 – Ing. Michal Kotrady (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
- 2010 – 2014 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
- 2014 – 2018 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
- 2018 – 2022 – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS + OĽaNO)
- 2022 – (súčasnosť) – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS)
Obecné zastupiteľstvo
- 1990 – 1994 – 24 poslancov (16 KDH, 6 VPN, 2 SNS)
- 1994 – 1998 – 24 poslancov (16 KDH, 7 HZDS, 1 SDĽ)
- 1998 – 2002 – 21 poslancov (12 HZDS, 8 KDH, 1 SDĽ)
- 2002 – 2006 – 12 poslancov (10 HZDS, 2 KDH)
- 2006 – 2010 – 12 poslancov (9 HZDS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
- 2010 – 2014 – 13 poslancov (5 NEKA, 4 ĽS-HZDS, 4 KDH + SDKÚ-DS)
- 2014 – 2018 – 13 poslancov (7 NEKA, 3 KDH, 3 MOST-HÍD)
- 2018 – 2022 – 13 poslancov (7 NEKA, 5 KDH, 1 SMER-SD)[6]
Dejiny
Najstaršie dejiny
V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra. V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.[7] Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingovskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom. Smižany pravdepodobne vznikli, ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.[7]
Stredovek
Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom Sumugh, Villa Canis alebo Villa Caniferorum, (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.[7]
V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypálené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.[7]
Novovek
V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov, ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Čákiovcom vznikla železiareň Maša, ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.[7]
V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.[7]
Moderné dejiny
V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.[7]
V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.[7]
Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.[8] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 2007–2011 prebiehala rekonštrukcia smižianského kaštieľa.
Názov
Vývin názvu obce
- 1246 - Micha
- 1254 - Sumugh
- 1282 - Simigium
- 1293 - Sumugy
- 1345 - Somogy
- 1570 - Smizsán
- 1651 - Smizany
- 1893 - Szepes - Sűmegh
Latinský názov: Villa Canis/Villa Caniferorum (obec vodičov loveckých psov)
Nemecký názov: Schmögen, Schmegen
Maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg
Obyvateľstvo
Smižany sú 2. najväčšou obcou s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.[pozn. 1] Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností. Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce však výrazne ovplyvňuje radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady nedosahuje štandard bývania štvrtí obývaných majoritným obyvateľstvom. Peniaze z EÚ umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.[10]
Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť[11]
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |