A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dušan Samuel Jurkovič | |
slovenský architekt | |
Narodenie | 23. august 1868 Turá Lúka, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 21. december 1947 (79 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Rodičia | Juraj Jurkovič Emília rod. Jurkovičová |
Manželka | Božena, rod. Bartelmusová |
Odkazy | |
Commons | Dušan Jurkovič |
Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
Životopis
Narodil sa v národoveckej rodine. Jeho otec bol Juraj Jurkovič a matka Emília rod. Jurkovičová. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.
V rokoch 1874 – 1878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 1884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 1889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.
Pôsobil v ateliéroch u architektov Blažeja Bullu a Michala Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.
Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát.[1] Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.
Dielo
Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej polovice 20. storočia. Cieľavedome zužitkovával ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892 – 1895 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku. V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia Pustevne v Radhošti. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom Práce lidu našeho, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle
Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.
Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít
V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.
II. svetová vojna a povojnové obdobie
K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov.
Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.
In memoriam mu bol udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).
Výstavy
- 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
- 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
- 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
- 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
- 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra. h. c. Dušana Jurkoviča v Prahe
- 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
- 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
- 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava
Dielo
- 1891
- Kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
- 1892
- Valašská izba – Národopisná výstava vo Vsetíne
- Nová radnice vo Vsetíne
- 1893
- Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
- 1896
- Občanská záložna vo Vsetíne
- Rozhľadňa na vrchu Brňov (návrh)
- 1899
- Súbor turistických stavieb, Pustevny na Radhošti
- 1900
- Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
- 1902
- Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
- Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
- Vila J. Pospíšila, Brno
- Rodinný dom J. Bartoňa, Královo Pole
- 1904
- Spolkový dom v Skalici
- Penzionát Vesna v Brne
- Výstavná vitrína pre Londýn
- Nábytok pre dr. J. Jeništu
- Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
- 1905
- Obecný dom v Hospozíne (návrh)
- Sv. Hostýn: prestavba kaplnky (návrh)
- Hotel Luhačovice (návrh)
- 1906
- Kúpele Luhačovice
- Vila Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskoch
- Obchodný dom J. Patrného, Jaroměř (návrh)
- 1907
- Vila F. Nováka, Luhačovice
- Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
- Dom B. Němcovej, Jičín
- 1908
- Kúpele Luhačovice, druhý kúpeľný dom
- Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
- Nájomný dom B. Škardu v Brne
- 1909
- Zámok j. Veselého, Molitorov (prestavba)
- Zámok J. Bartoňa, Nové město nad Metují (prestavba)
- Mestská elektráreň, Boskovice
- 1910
- Sirotinec, Modra
- Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom
- 1912
- Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
- 1916
- Vojenské cintoríny a pamätníky
- Útulňa invalidov na Magure (návrh)
- 1920
- Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
- 1921
- Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji
- 1922
- Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
- 1923
- Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
- 1925
- Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle
- Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin
- 1926
- Štátne obytné domy vo Zvolene – Jurkovičove domy vo Zvolene realizácia
- 1928
- Mohyla M. R. Štefánika na Bradle realizácia
- Pomník J. Jenistu, Praha
- 1928
- Činžové domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava, Ursínyho ul.
- 1929
- Sanatórium MUDr. Karola Kocha – Bratislava, Partizánska ul.
- 1932
- Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
- 1933
- Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
- 1934
- Škola s oceľovou konštrukciou
- Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
- 1936
- Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica
- 1937
- Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
- 1938
- Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
- Stanice lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít
- 1939
- Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
- 1940
- Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
- Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
- 1941
- Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
- Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
- 1942
- Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
- Jurkovičova tepláreň v Bratislave
- Prestavba tehelne, Stará Turá
- Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
- 1943
- Rodinný dom v Bratislave
- Náhrobok J. M. Hurbana, Hlboké
- 1944
- Cintorín, Brezová pod Bradlom
- 1945
- Hospodárska usadlosť do 8 ha
- Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
- 1947
- Kultúrny dom, Čierny Balog
- Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
- Úprava mohyly na Bradle
- Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)
Publikačná činnosť (výber)
- JURKOVIČ, Dušan. Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1929. 68 s. Dostupné online.
Pamiatky
- pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava;
- od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru
Referencie
- ↑ Absolventi . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
Literatúra
- KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava : Pallas, 1971.
- BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, Dana. Dušan Samo Jurkovič : osobnosť a dielo. Bratislava : Pallas, 1993. ISBN 80-7095-017-X.
- BOŘUTOVÁ, Dana. Pocta obetiam. Vojenské cintoríny architekta Dušana Jurkoviča. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 2014. ISBN 978-80-88757-83-2. S. 88.
- DULLA, Matúš. Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava : STU, 2002. ISBN 80-227-1650-2.
- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
- Dana Bořutová, A. Zajková, Matúš Dulla: Dušan Jurkovič, súborný katalóg pri príležitosti súbornej výstavy architektonického diela, Bratislava, SAS 1993
- Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, Wien, Verlag Anton Pustet, 2003
- Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, kniha, Slovart, ISBN 3-7025-0473-7,
- Slovenský biografický slovník
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dušan Jurkovič
Externé odkazy
- Dušan Samo Jurkovič (po česky)
- Životopis – archiweb.cz (po česky)
- Dušan Jurkovič: prvý slovenský architekt (po slovensky)
- Dušan Samo Jurkovič: výrazný představitel secese – dokument ČT (2006)
- Zoznam realizácií v Registri modernej architektúry Oddelenia architektúry HÚ SAV
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk