A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rad Víťazstva | |
Názov v pôvodnom jazyku | Орден «Победа» |
Štát | ZSSR |
Druh | najvyšší vojenský rad |
Status | neudeľuje sa |
Štatistika | |
Vzhľad | hmotnosť: 78 g platina: 47 g striebro: 19 g zlato: 2 g brilianty: 16 karátov rubíny: 25 karátov priemer: 72 mm |
Dátum vzniku | 8. november 1943 |
Prvýkrát udelené | 10. apríl 1944 |
Poslednýkrát udelené | 9. septembra 1945 (20. február 1978) |
Počet udelení | 19 (20)
|
Rad Víťazstva (rus. Орден «Победа») bol najvyšším vojenským vyznamenaním Sovietskeho zväzu. Bol zriadený 8. novembra 1943 a udeľoval sa iba jednotlivcom, generálom a maršalom za úspešné vedenie bojových operácií, ktoré prispeli k výraznej zmene situácie na fronte v prospech Červenej armády.
Toto ocenenie dostalo iba 17 osôb, z toho 12 boli občania Sovietskeho zväzu a 5 cudzinci. Traja sovietski občania boli dvojnásobnými nositeľmi vyznamenania. Leonidovi I. Brežnevovi bolo po smrti toto vyznamenanie odobrané.
Štatút
"Rad Víťazstva je najvyšším vojenským radom. Vyznamenávajú sa ním osoby vyššieho velenia zložiek Červenej armády za úspešné vedenie takých bojových operácií v rozsahu jedného alebo viacerých frontov, v dôsledku ktorých sa radikálne zmenila situácia v prospech Červenej armády. Pre vyznamenaných Radom Víťazstva sa ustanovuje, na znamenie osobitných zásluh, pamätná tabuľa, ktorá nesie mená nositeľov Radu Víťazstva. Pamätná tabuľa sa umiestni vo Veľkom Kremeľskom dvorci. Vyznamenanie týmto Radom sa vydáva iba rozhodnutím Prezídia Vrchného Sovietu ZSSR. Rad Víťazstva sa nosí na ľavej strane hrude, 12 – 14 cm nad pásom."
Dejiny
Návrh na Rad podal plukovník N. S. Nejelov. Pôvodne na ňom malo byť vyobrazenie Lenina a Stalina. Stalin si ale želal, aby na ňom bola vyobrazená jedna z Kremeľských veží a Leninovo mauzóleum. Tiež ako materiál odporučil platinu. Kto bol autorom výsledného návrhu, nie je známe. Oficiálne bol Rad schválený 8. novembra 1943. Prvé udeľovanie prebehlo 10. apríla 1943 a dostali ho Georgij Konstantinovič Žukov, Alexandr Michajlovič Vasilevskij a Josif Vissarionovič Stalin. Okrem Sovietov ho dostali aj vrchný velitelia Spojeneckých vojsk. Rumunský kráľ Michal I. je najmladším nositeľom Radu Víťazstva, dostal ho ako 24-ročný (už o 2 roky neskôr ho komunisti zosadili z trónu). Všetci nositelia Radu Víťazstva boli vyznamenaní počas druhej svetovej vojny, okrem Brežneva, ktorému bol v roku 1989 odobraný, pretože nespĺňal podmienky na jeho udelenie.
Na rozdiel od iných sovietskych radov, Rad Víťazstva nemal sériové číslo. To sa nachádzalo iba na jeho certifikáte. Rozdiel oproti ostatným radom bol tiež v tom, že potom čo nositeľ Radu zomrel, Rad Víťazstva sa stal majetkom štátu. Tieto rady sa v súčasnosti nachádzajú v Kremli.
Opis
Odznak
Odznak Radu Víťazstva predstavuje vypuklú päťramennú rubínovú hviezdu, lemovanú briliantami. Stred hviezdy tvorí belasý emailový kruh lemovaný vavrínovo-dubovým vencom. V strede je vyobrazený zlatý Kremeľ s mauzóleom Lenina a jednou z kremeľských veží. Nad ním je biely emailový nápis "CCCP". V dolnej časti kruhu je zasa na červenom emailovom pozadí emailový nápis "ПОБЕДА" (víťazstvo).
Odznak bol vyhotovený z platiny. V menšom množstve sú na okrasy použité platina, zlato, striebro, email, päť umelých rubínov v lúčoch hviezdy a 174 malých briliantov.
Medzi protiľahlými cípmi hviezdy má rozmer 72 mm. Priemer kruhu s Kremľom je 31 mm. Približná hmotnosť je 78 g, z toho platina tvorí 47 g, zlato 2 g a striebro 19 g. Každý z priatich rubínov má 5 karátov, brilianty majú spolu hmotnosť približne 16 karátov.
Na zadnej strane je kolík so závitmi a maticou (priemer 14 – 16 mm), ktorou sa odznak pripevňuje k odevu.
Odznak má zložitú konštrukciu pozostávajúcu z mnohých častí. Hviezda a kruh medzi jej lúčmi, ktoré sú pokryté drahokamami, sú z platiny, centrálny kruh je zo striebra a pokrytý emailom. Vyobrazenie Mauzólea, veže a vavrínových vetvičiek je zo zlata. Každý z drahokamov tiež tvorí osobitnú súčasť Radu. Preto je odznak výnimočným kusom vtedajšieho umenia.
Stuha
Dĺžka stuhy Radu Víťazstva je 44 milimetrov. Stuha v sebe kombinuje stuhy ostatných sovietskych radov. Sú tu obsiahnuté v nasledovnom poradí (zvonka dnu):
- Rad slávy (Орден Славы) – oranžová s čiernym pásikom
- Rad Bohdana Chmeľnického (Орден Богдана Хмельницкого) – svetlomodrá
- Rad Alexandra Nevského (Орден Александра Невского) – tmavočervená
- Rad Kutuzova (Орден Кутузова) – tmavomodrá
- Rad Suvorova (Орден Суворова) – zelená
- Rad Lenina (Орден Ленина) – červená (v strede)
Zoznam nositeľov vyznamenania
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rad Víťazstva
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Order of Victory na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk