A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Fiodor Ivanovič Tolbuchin | |
sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu | |
Narodenie | 16. jún 1894 Androniki, Jaroslavľská gubernia, Ruská ríša |
---|---|
Úmrtie | 17. október 1949 (55 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
Národnosť | ruská |
Odkazy | |
Commons | Fiodor Ivanovič Tolbuchin |
Fiodor Ivanovič Tolbuchin (* 16. jún 1894 – † 17. október 1949) bol sovietsky vojvodca ruského pôvodu v období druhej svetovej vojny, maršal Sovietskeho zväzu (1944). Veľkú časť svojej kariéry pôsobil v rôznych štábnych funkciách.
Život
Mladosť a predvojnová kariéra
Pochádzal z ruskej roľníckej rodiny. V roku 1912 ukončil štúdium na obchodnej akadémii v Petrohrade a začal pracovať ako účtovník. Po vypuknutí prvej svetovej vojny slúžil krátko v motocyklovej jednotke, neskôr bol vyslaný na poddôstojnícky kurz. V roku 1915 poverený velením roty na juhozápadnom fronte. Vyznamenaný Radom svätej Anny a svätého Stanislava. Na sklonku vojny slúžil ako štábny dôstojník. V roku 1918 bol demobilizovaný. Už v auguste toho istého roku vstúpil do Červenej armády. Absolvoval štábny dôstojnícky kurz a následne pôsobil v štábnych funkciách v streleckých divíziách na severnom a severozápadnom fronte. Podieľal sa na potlačení kronštadtskej vzbury. V roku 1931 dokončil štúdium na Vojenskej akadémii M. V. Frunzeho. V nasledujúcom období pôsobil ako štábny dôstojník a náčelník štábov radu jednotiek o veľkosti divízie a zboru. V októbri 1937 sa stal veliteľom 72. streleckej divízie.
Druhá svetová vojna
Od júla 1938 velil štábu Zakaukazského vojenského okruhu. V tejto funkcii zotrval aj po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom do decembra 1941. Od decembra 1941 do januára 1942 pôsobil ako náčelník štábu Kaukazského frontu. Od januára 1942 do marca 1942 ako náčelník štábu Krymského frontu. V tejto funkcii pripravil plán kerčsko-feodosijskej operácie, no v priebehu jej realizácie bol na podnet L. Mechlisa odvolaný z funkcie. Od mája do júla 1942 potom pôsobil ako poradca veliteľa Stalingradského vojenského okruhu. Následne bol poverený velením 57. armády nasadenej na v bojoch o Stalingrad. Jeho nadriadený veliteľ stalingradského frontu generál-plukovník Andrej Jeriomenko vysoko hodnotil Tolbuchinove vojenské a organizačné schopnosti. Po skončení bojov bol povýšený do hodnosti generálporučíka a krátko velil 68. armáde juhozápadného frontu. Onedlho bol znovu povýšený - v apríli mu bola udelená hodnosť generálplukovník. V tej istej dobe bol poverený velením južného frontu. 20. septembra 1943 bol front premenovaný a dostal označenie 4. ukrajinský front. Nasledujúceho dňa bol Tolbuchin povýšený do hodnosti armádneho generála. Jeho jednotky sa podieľali na bojoch pri prechode Dnepra na Ukrajine. V máji 1944 prebral po Rodionovi Malinovskom velenie 3. ukrajinského frontu. 12. septembra 1944 získal hodnosť Maršal Sovietskeho zväzu[1]. Následne sa podieľal na oslobodzovaní Rumunska, Bulharska, Maďarska, Juhoslávie a Rakúska.
Tolbuchin bol považovaný za jedného z najlepších sovietskych veliteľov druhej svetovej vojny. Je označovaný ako starostlivý, pozorný, a nie príliš ambiciózny na rozdiel od iných sovietskych veliteľov. Bol rešpektovaný medzi svojimi kolegami, sympatie svojich podriadených si získal aj preto, že dbal na nízku mieru strát svojich jednotiek.
Povojnové obdobie
Po vojne velil Tolbuchin Južnej skupine vojsk, ktorá kontrolovala oblasť Balkánu. V januári 1947 bol poverený velením Zakaukazského vojenského okruhu, v ktorom vytrval až do svojej smrti 17. októbra 1949. Smrť spôsobili komplikácie spojené s diabetizmom. Bol spopolnený a urna s jeho popolom bola uložená do Kremeľskej steny v Moskve. 7. mája 1965 mu bol posmrtne udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Vyznamenania
- Rad Lenina (2x)
- Rad Víťazstva
- Rad červenej zástavy (3x)
- Rad Suvorova 1. stupňa (2x)
- Rad Kutuzova 1. stupňa
- Rad červenej hviezdy
- Hrdina Sovietskeho zväzu
Referencie
- ↑ FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fiodor Ivanovič Tolbuchin
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk