A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Prostredný hrot | |
vrch | |
Prostredný hrot nad Téryho chatou.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 441,0 m n. m. |
Súradnice | 49°11′06″S 20°11′40″V / 49,1849°S 20,1944°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | E. Téry, P. Schwarz, Ján Still, S. Horvay |
- dátum | 11. augusta 1876 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Prostredný hrot | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prostredný hrot[1] (2 441,0 m n. m.[2]; poľ. Pośrednia Grań, nem. Mittelgrat, maď. Középorom) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Téryho chatou nad Tatranskou Lesnou, približne 14 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
V latinskej listine z roku 1412, ktorá ustaľuje hranice matejovských lesov, sa spomína názov Kalberk, neskôr v nemčine Kahlberg (Holý vrch). Dnešný názov vyplýva z polohy štítu v hrebeni uprostred Studených dolín. Prvý ho použil pruský cestovateľ Albert Sydow, ktorý ho nazval Mittel Grat. Grat znamená hrebeň, takže ho nazval Prostredný hrebeň. Dr. Dezső v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1876 nazval celý hrebeň „prostredným hrebeňom“ - Kőzépgerincz a najvyšší vrchol „vežou prostredného hrebeňa“ Kőzépgerincztorony. Edmund Téry prebral to isté pomenovanie pre Prostredný hrebeň, ale Prostredný hrot nazval Kőzéporom. Tento termín natrvalo prešiel do pomenovania štítu v maďarčine. Podobné riešenie navrhol K. Kolbenheyer (1884) aj v nemeckom názvosloví, ale jeho diferenciácia medzi pojmami Mittelgrat pre hrebeň a Mittelgratturm pre najvyšší vrchol sa neujala. V slovenčine sa sporadicky objavujú názvy Stredohrot alebo Stredný hrot.[4][5]
Poloha
Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Nový, Starý a Horný Smokovec, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lesná a Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Nová Polianka, Vyšné Hágy a Štrbské Pleso.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Studené doliny.[3]
Opis
Prostredný hrot je najvyšší vrchol v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou.[4] Ten vybieha juhovýchodným smerom zo Širokej veže (2 462 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. V tomto hrebeni leží aj turistom dobre známe Priečne sedlo. Prostredný hrot je od Žltej veže oddelený Sedlom za Prostredným. Má nižší severozápadný vrchol Malý hrot. Na juhovýchode hrebeň klesá na Sedlo pred Prostredným. Malý hrot má v juhozápadnej stene (nad Veľkou Studenou dolinou) výrazné platne, hladké, kolmé, miestami až previsnuté. Do Veľkej Studenej doliny spadá Prostredný hrot 750 m vysokými nepriehľadnými strminami a trávnatými plošinkami. Z Malej Studenej doliny vidno dve steny. Severnú, vysokú 450 m, pretína ju, v spojnici Žlté lávky a Štrbiny za Žltou stenou, Dubkeho lávka. Pred 250 m vysokú severovýchodnú stenu vystupuje samostatný vrchol Žltej steny a vľavo od nej je Malá Žltá stena, ktorá poskytuje množstvo zaujímavých horolezeckých trás.[4][5]
V roku 1986 sa zrútila vežička vo východnej stene a skalná lavína spadla až na frekventovaný turistický chodník vedúci na Téryho chatu. Viedla cez ňu slávna diretissima severovýchodnou stenou, ktorú ako prví preliezli v roku 1962 Ivan Bajo, Zdeňěk Kysilka, Silvia Hnátková - Kysilková. Vežička sa časom začala odkláňať a výstup cez ňu bol z roka na rok ťažší. Nakoniec sa zrútila, čím jedinečná cesta zanikla.[5]
Voda zo severných a východných svahov odteká Malým Studeným potokom, zo západných a južných Veľkým Studeným potokom do rieky Poprad.[7]
Južným smerom sa nachádza Zadný Oštep (1 888 m n. m.), Malý Kostol (2 188 m n. m.), Slavkovský nos (2 273 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), západným Východná Slavkovská veža (2 358 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.) a Široká veža (2 462 m n. m.), severným Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.) a Pyšný štít (2 621 m n. m.) a východným Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.) a Lomnický hrb (2 041 m n. m.).[2] Na vrchol vedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, veľká časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské, Slanské a Levočské vrchy.[8]
Prístup
Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Na severnom úbočí stojí v Malej Studenej doline Téryho chata, juhovýchodne na konci Prostredného hrebeňa Zamkovského chata a západne vo Veľkej Studenej doline aj Zbojnícka chata, ku ktorým vedú úbočím hrebeňa značené turistické chodníky. Zbojnícku a Téryho chatu prepája chodník cez Priečne sedlo.[3]
Štít pôsobí neprístupne, ale s horským vodcom naň môže vystúpiť aj skúsený vysokohorský turista. K hlavným problémom výstupov patrí expozícia v oblasti vrcholových hrebeňov a orientačná náročnosť. Medzi najatraktívnejšie výstupy patrí cesta Dubkeho lávkou, ktorá začína nad Téryho chatou. Problémom tejto cesty je exponovaná „Strecha“, ktorá si už vyžiadala nejeden ľudský život.
Výstupy
- 1876 - Prvý výstup E. Téry, P. Schwarz, J. Still a S. Horvay.
- 1904 - Prvý zimný výstup Karol Jordán, Jozef Szelke a J. Lackner, vodcovia Ján Breuer, Pavol Spitzkopf.
- 1911 - Prvovýstup východným rebrom, Gy. a R. Komarnicky, III.
- 1962 - Diretissima prostriedkom severovýchodnej steny Ivan Bajo, Zdeňěk Kysilka, Silvia Hnátková - Kysilková
- 1964 - Prvý zimný výstup diretissimou Ivan Gálfy, Ivan Urbanovič
- 1967 - Prvovýstup „Cesta na pamiatku Ing. Kaňu,“ M. Orolin a M. Kriššák, V+ A2.
Malý hrot a jeho platne:
- 1953 - Prvovýstup cez pravé rebro, F. Kele st. a ml., IV.
- 1962 - Prvovýstup Cesta cez platne, P. Pochylý a P. Ballay, V+ A2.
- 1962 - Prvovýstup „Cez zárez“, F. Skopík, O. Vitek, VI A2.
- 2001 a 2020 - Prvovýstup Gilotína, P. Jackovič, T. Hromádka, VI+ A2. Voľne (RP) M. Krasňanský, J. Krištoffy, 10-.
K ťažkým patrí cesta Koršala – Šedivý, dnes VII+/VIII-. Treťou najťažšou cestou na slovenskej strane Tatier (prvé dve sú na Jastrabej veži) sa po RP preleze v r. 2020 stala Gilotína v ľavej časti platní. [9][10]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
- ↑ OROLIN, Michal. Strmé cesty k Himalájam. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1980. 77-059-80 13-33. S. 193.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. : Olympia, 1977.
Galéria
-
Vľavo Prostredný hrot, uprostred vzadu Ľadové štíty.
-
Prostredný hrot.
-
Prostredný hrot v zime.
-
Pohľad od Vareškového plesa, vľavo Žltá veža a dvojvrchol Malý – Prostredný hrot.
-
Skupina Prostredného hrotu z Veľkej Studenej doliny.
-
Panoráma Veľkej Studenej doliny, v popredí Strelecká veža, vpravo skupina Prostredného hrotu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prostredný hrot
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prostredný hrot
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk