A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vyšné Kôprovské sedlo | |
sedlo | |
Vyšné Kôprovské sedlo z Hincovej kotliny
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Spiš |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 180 m n. m. |
Súradnice | 49°10′39″S 20°03′10″V / 49,177409°S 20,052774°V |
Najľahší výstup | po ![]() ![]() |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Vyšné Kôprovské sedlo | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyšné Kôprovské sedlo, staršie pomenovanie Vyšné Kôprové sedlo (2 180 m n. m.[1]; poľ. Wyżnia Koprowa Przełęcz, nem. Oberes Koprova-joch, Koprovapass, maď. Koprovahágó) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu (poľ. Koprowy Wierch) a Kôprovským chrbtom (poľ. Koprowe Czuby). Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny.[2]
Prvé informácie
Najstaršie informácie o Kôprovskom sedle pochádzajú z augusta roku 1861 o výstupe poľských horolezcov Józefa Stolarczyka, Edwarda Homolacsa, Stanisława Homolacsa, Władysława Koziebrodzkeho, Ernsta Schauera, Stanisława Wodzickeho a horských vodcov Sameka, Krzeptowsceho, Macieja Sieczka, Jędrzeja Wala staršieho. Prvý zimný prechod sedla uskutočnili E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906. V roku 1886 do sedla postavili chodník.
Názov
Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát. V ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876 je Kôprovské sedlo nazvané ako Diablovina alebo Pekelnitova. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.[2]
Turistika
- Najľahšia trasa je z Popradského plesa (2:15 hod.) vedúca chodníkom najprv po
Tatranskej magistrále a potom po
modro označenom turistickom chodníku. Zo sedla je možný približne 30 minútový výstup na Kôprovský štít. Zo sedla je možné zostúpiť cez Hlinskú a Kôprovú dolinu na Tri studničky (približne 5 hod.) alebo na Podbanské.[3]
Referencie
- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wyżnia Koprowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Kôprovské sedlo
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk