A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hubei Shennongjia* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Lesy Šen-nung-ťia v Chu-peji | |
Štát | Čína |
Typ | prírodna pamiatka |
Kritériá | ix, x |
Identifikačné č. | 1509 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 31°44′41″S 110°40′33″V / 31,7447°S 110,6759°VSúradnice: 31°44′41″S 110°40′33″V / 31,7447°S 110,6759°V |
História zápisu | |
Zápis | 2016 (40. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Lesný obvod Šen-nung-ťia (čín. 神农架林区, pchin-jin: Shénnóngjià Línqū) je administratívna jednotka na úrovni okresu („lesný obvod“) v severozápadnej provincii Chu-pej, Čínska ľudová republika, priamo podriadená provinčnej vláde. Rozkladá sa na území 3 253 km2 v západnom Chu-peji a v roku 2007 mala 74 000 obyvateľov (s registrovanou populáciou 79 976). 17. júla 2016 bol obvod Šen-nung-ťia zapísaný do zoznamu svetového dedičstva ako 50. miesto svetového dedičstva v Číne, kvôli svojej výnimočnej biodiverzite kvetov a fauny a ochrane mnohých vzácnych, ohrozených a endemických druhov.[1]
Obyvateľstvo tvoria prevažne (95 %) etnickí Číňania, zvyšných 5 % tvoria prevažne príslušníci národnosti Tchu-ťia.
Administrácia
Administratívny štatút obvodu Šen-nung-ťia je dosť nezvyčajný v tom, že je to jediná administratívna jednotka na úrovni okresu Čínskej ľudovej republiky označená ako „lesná oblasť“ (林区), a nepoužíva zvyčajnú denomináciu okresu alebo mestského okresu.
Štatút Šen-nung-ťia v Chu-peji je tiež trochu nezvyčajný v tom, že túto jednotku na úrovni okresu priamo spravuje provinčná vláda, na rozdiel od toho, aby bola súčasťou prefektúrneho mesta alebo prefektúry, ako sú všetky „normálne“ okresy v Chu-pej. Toto usporiadanie však nie je jedinečné pre Šen-nung-ťia, pretože Chu-pej má aj tri mestá na úrovni okresu (Sien-tchao, Tchien-men, Čchien-ťiang), ktoré sú priamo pod provinčnou vládou bez toho, aby boli súčasťou jednotky na úrovni prefektúry.
Okres bol vytvorený 28. mája 1970 z priľahlých oblastí okresov Pa-tung, Pao-kchang, Fang a Sing-šan.[2] Šen-nung-ťia sa ďalej delí na 6 miest, 1 obec a 1 minoritnú obec.[2]
Názov administratívnej jednotky | čínske znaky | Pchin-jin | Typ divízie | Počet obyvateľov v roku 2010 [2] |
---|---|---|---|---|
Sung-paj | 松柏镇 | Sōngbǎi Zhèn | Mesto | 31 207 |
Jang-ž' | 阳日镇 | Yángrì Zhèn | Mesto | 10 085 |
Chung-pching | 红坪镇 | Hóngping Zhèn | Mesto | 5 901 |
Mu-jü | 木鱼镇 | Mùyú Zhèn | Mesto | 9,089 |
Sin-hua | 新华镇 | Xīnhuá Zhèn | Mesto | 3,688 |
Ta-ťiou-chu | 大九湖镇 (九湖乡) | Dàjiǔhú Zhèn (Jiǔhú Xiāng) | Mesto | 3,657 |
Sung-luo | 宋洛乡 | Sòngluò Xiāng | Mestečko | 6,609 |
Sia-ku-pching národnostné mestečko skupiny Tchu-ťia | 下谷坪土家族乡 | Xiàgǔpíng Tǔjiāzú Xiāng | Národnostné mestečko | 5,904 |
Sídlo okresu je v meste Sung-paj v severnej časti; hlavným turistickým centrom je mesto Mu-jü neďaleko južnej hranice okresu.
Geografia
Lesná oblasť Šen-nung-ťia je pomenovaná po horskom masíve Šen-nung-ťia, ktorý sa zvyčajne považuje za východnú (a najvyššiu) časť pohoria Ta-pa. Pohorie Šen-nung-ťia tvorí predel medzi dvoma časťami okresu: vody zo strednej a severnej časti sa vlievajú na sever do rieky Chan (prítok Jang-c’-ťiang, ktorý sa pripája k Jang-c’-ťiang oveľa ďalej na východ vo Wu-chane), zatiaľ čo južná časť sa vlieva do Jang-c’-ťiang priamejším spôsobom, cez množstvo krátkych tokov tečúcich na juh, ako je napríklad potok Šen-nung. Niektoré z najvyšších hôr provincie Chu-pej - ktoré sú zároveň najvyššími horami pohoria Ta-pa - sa nachádzajú v okrese. Tri najvyššie vrcholy, ktoré sa nachádzajú západne od mesta Mu-ju, sú Šen-nung Teng (3 105 m), Ta Šen-nung-ťia (3 052m) a Siao Šen-nung-ťia (3 005m, na hranici s okresom Pa-tung). Lao-ťün Šan, vysoký 2 936 metrov, sa nachádza severovýchodne od Mu-jü.
Biodiverzita a ochrana
Lesná oblasť Šen-nung-ťia leží v ekoregióne vždyzelených lesov pohoria Ta-pa.[3]
V horách a mokradiach okresu sa nachádza množstvo chránených oblastí, najmä známa národná prírodná rezervácia Šen-nung-ťia (神农架国家自然保护区), ktorá je zaradená do Svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO. Rezerva zahŕňa 2 168 km2 lesa,[4] a vďaka rôznorodosti prírodných podmienok v rôznych nadmorských výškach má vysokú diverzitu rastlín. Jeden prieskum čínskych botanikov uvádza 3 479 vyšších rastlinných druhov nájdených v oblasti.[5] Z týchto druhov je 1 793 endemických v Číne.[1] V skutočnosti sa v okrese nachádza najväčšia diverzita druhov listnatých drevín na svete.
Okrem podpory vysokej diverzity rastlín umožnili variácie v topografii a stabilite podnebia regiónu prostredníctvom minulých udalostí zaľadnenia zachovať vysokú diverzitu zvierat.[1] Medzi chránené druhy živočíchov patrí aj langur tibetský, ktorého populácia v okrese údajne vzrástla v rokoch 1990 až 2005 z 500 na vyše 1200.[6] Pre tento ohrozený druh primátov je vyčlenené osobitne chránené územie s rozlohou 100 km štvorcových. Medzi ďalšie druhy v okrese patrí veľmlok čínsky, leopard obláčikový a medveď ušatý.[1] Celkovo bolo v prírodnej rezervácii pozorovaných 600 druhov stavovcov (92 cicavcov, 399 vtákov, 55 rýb, 53 plazov a 37 obojživelníkov), a 4 365 druhov hmyzu.[1]
Šen-nung-ťia má miesta vedeckého záujmu aj pre paleontológov. Jaskyňu nosorožcov v meste Chung-pching označili čínski paleontológovia za najbohatšie nálezisko fosílií v krajine po Čou-kchou-tien.[7]
Hospodárstvo
Okres je hornatý a (ako už názov napovedá) silne zalesnený, čo z historického hľadiska robilo lesníctvo hlavným odvetvím. V okrese sa od 60. do 80. rokov 20. storočia ročne vyprodukovalo vyše 100 000 metrov kubických dreva (vyše milióna kubických metrov v 70. rokoch[4]), no koncom 90. rokov sa zameranie zmenilo z ťažby na ochranu lesov.[6] Oficiálne sa výrub prirodzeného lesa úplne zastavil v marci 2000.[4]
Nízka populácia okresu v porovnaní s typickým okresom v Chu-peji podobnej veľkosti znamená pomerne malé množstvo poľnohospodárstva; napriek tomu sa okres snaží dostať na mapu sveta ako výrobca čaju.
Rovnako ako inde v hornatej západnej časti provincie Chu-pej využíva energiu riek a potokov v Šen-nung-ťia množstvo malých vodných elektrární .
Popri čínskej národnej diaľnici 209, najmä v meste Mu-jü a jeho okolí, operuje množstvo turistických zariadení.
V priemere zostáva oblasť pomerne chudobná, pričom HDP na obyvateľa je nižší ako ktorákoľvek z jednotiek na úrovni prefektúry v provincii Chu-pej.[4] Priame porovnanie medzi Šen-nung-ťia a jednotkou na úrovni prefektúry Chu-pej, ako je I-čchang alebo Chuang-š', môže byť, samozrejme, zavádzajúce, pretože takmer všetky jednotky na úrovni prefektúry Chu-pej majú veľké urbanizované jadro (so zodpovedajúcimi vyššími príjmami), zatiaľ čo Šen-nung-ťia nie.
Mytológia
Meno Šen-nung-ťia pochádza z mena mýtického božstva/legendárneho cisára Šen-nunga a ťia, čo znamená rebrík: doslova „rebrík Šen-nung“, po mýtickom ratanovom rebríku, o ktorom sa hovorilo, že Šen-nung používal na výstup a zostup z hory (neskôr sa vraj rebrík magicky premenil na hlboký les).
Ľudia zo Šen-nung-ťia zanechali dielo Epos temnoty, zbierku rozprávok a legiend zo starodávnej Číny v epickej poézii .
Referencie
- ↑ a b c d e UNESCO World Heritage Centre. Shennongjia Nature Reserve . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c 神农架林区历史沿革 (Dejiny lesného obvodu Šen-nung-ťia) . xzqh.org, . Dostupné online. (po čínsky)
- ↑ Olson, David (2001), „Terrestrial Ecoregions of the World: A New Map of Life on Earth: A new global map of terrestrial ecoregions provides an innovative tool for conserving biodiversity“, Bioscience 51 (11): 933–938, https://academic.oup.com/bioscience/article/51/11/933/227116
- ↑ a b c d MA, Yujia. What's wrong in Shennongjia? . china.org.cn, 2009-06-05, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Zhao, Changming (2005), „Altitudinal Pattern of Plant Species Diversity in Shennongjia Mountains, Central China“, Journal of Integrative Plant Biology 47 (12): 1431-1449, https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1744-7909.2005.00164.x
- ↑ a b Number of golden monkeys doubled . news.xinhuanet.com, 2005-08-08, . Dostupné online. Archivované 2012-11-02 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Tong, Haowen (2010), „Stephanorhinus kirchbergensis (Rhinocerotidae, Mammalia) from the Rhino Cave in Shennongjia, Hubei“, China Science Bulletin 55 (12): 1157−1168, https://link.springer.com/article/10.1007/s11434-010-0050-5
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shennongjia na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk