A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mečiar | |
| |
Latinský názov | Dorado |
---|---|
Skratka | Dor |
Genitív | Doradus |
Symbolické vyjadrenie | ryba mečiar |
Rektascenzia | 5h |
Deklinácia | -60° |
Plocha | 179 štvorcových stupňov Poradie: 72 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Dor (Zdanl. magnitúda 3,30) |
Meteorický roj | |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +20° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Mečiar je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Mečiar je neveľké súhvezdie tvorené len slabšími hviezdami, ale preslávila ho galaxia Veľký Magellanov mrak.
Hviezdy
Alfa Doradus, najjasnejšia hviezda súhvezdia, je jedinou hviezdou Mečiara so zdanlivou hviezdnou veľkosťou väčšou ako 4. Táto hviezda s magnitúdou 3,27 má sprievodcu, ktorého uhlová vzdialenosť sa udáva v rozsahu 77,7”-82”, pričom aj samotná hlavná zložka je veľmi tesnou dvojhviezdou.
Beta Doradus, žltobiely nadobor, je cefeida, ktorá mení svoju jasnosť medzi magnitúdou 3,7 a 4,1. Vhodnou porovnávacou hviezdou je delta Doradus s magnitúdou 4,35.
Gama Doradus je tiež premenná, no zmeny jej jasnosti činia iba niekoľko stotín magnitúdy. Dala meno skupine málo známych premenných hviezd, premenných typu Gama Doradus. R Doradus je červený obor, ktorý mení svoju jasnosť v priebehu 11 mesiacov od piatej po šiestu magnitúdu.
Objekty
Do súhvezdia sa premieta Veľký Magellanov mrak (LMC) – satelitná galaxia našej Galaxie – vzdialená asi 160 000 svetelných rokov. Priemer tejto galaxie je 20 000 svetelných rokov, čo je približne pätina priemeru našej Galaxie. Časť Veľkého Magellanovho mraku zasahuje aj do súhvezdia Stolový vrch. Drží rekord aj ako najrozsiahlejší (po Mliečnej ceste) voľným okom viditeľný objekt. Civilizácie žijúce na južnej pologuli vedeli o Veľkom Magellanovom mraku už v prehistorických časoch. Pre obyvateľov Európy ho objavila spolu s menšou galaxiou, Malým Magellanovým mrakom, slávna výprava portugalského cestovateľa Fermana Magellana, v roku 1519.
V mraku sa nachádza hmlovina Tarantula. Je to obrovská emisná hmlovina zdanlivého priemeru ako Mesiac v splne nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku ako jeho najjasnejšia časť. Je viditeľná dokonca aj voľným okom. Jej súčasťou je aj najaktívnejšia oblasť masívneho zrodu hviezd v celej miestnej skupine galaxií, hmlovina 30 Doradus. V roku 1987 zažiarila vo Veľkom Magellanovom mraku supernova 1987A. V maxime dosiahla jasnosť 2,8m. Voľným okom bola viditeľná po dobu 10 mesiacov. Hmlovina, ktorá je pozostatkom supernovy, sa na snímkach Hubbleovho ďalekohľadu javí ako prepletené vlákna plynu a prachu. Ďalšie objekty Veľkého Magellanovho mraku majú NGC alebo N označenia. Známych pozostatkov po supernovách vo Veľkom Magellanovom mračne je ešte niekoľko, napríklad SNR 0509, DEM L316, N63A, či SNR 0539-69.1.
V Mečiarovi sa okrem Veľkého Magellanovho mraku nachádzajú aj iné, tiež dosť jasné galaxie. Jednou z nich je NGC 1566 nazývaná Španielska tanečnica, ktorá je 20-centimetrovým ďalekohľadom rozlíšiteľná ako dvojramenná špirála. V obdobnom, stredne veľkom zornom poli, sa dá nájsť aj dvojica jasných eliptických galaxií NGC 1549 a NGC 1553. NGC 1672 je zase galaxia, ktorá má veľmi výraznú centrálnu priečku, čo dobre zachycujú snímky z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Vo vzdialenosti vyše 350 miliónov ly od nás je pár zrážajúcich sa galaxií katalogizovaný ako AMO500-620.
Poloha
Hviezdy Mečiara sú slabé a obrazec nevýrazný. V jeho hviezdach si možno predstaviť rybu plávajúcu k južnému svetovému pólu. Na jeho vyhľadanie môže poslúžiť pomôcka v podobe rovnoramenného trojuholníka, ktorého základňou toto súhvezdie prechádza a ktorého vrcholy tvoria jasné hviezdy Achernar z Eridana, Canopus z Kýlu a Rigil Centauri z Centaura. U nás je neviditeľné.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk