A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Maliar | |
| |
Latinský názov | Pictor |
---|---|
Skratka | Pic |
Genitív | Pictoris |
Symbolické vyjadrenie | maliar |
Rektascenzia | 5,5h |
Deklinácia | -55° |
Plocha | 247 štvorcových stupňov Poradie: 59 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Pic (Zdanl. magnitúda 3,25) |
Meteorický roj | žiadny |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január | |
Horná kulminácia o 24:00 | 10. december |
Dolná kulminácia o 24:00 | 10. jún |
Maliar je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 ako Maliarsky podstavec (z lat. Pluteum Pictoris). IAU v roku 1925 pri úprave súhvezdí skrátila názov na Pictor, teda Maliar.
Hviezdy
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Pic | α Pic | 3,27m |
β Pic | β Pic | 3,85m |
Maliar je pre vizuálne pozorovanie nezaujímavým súhvezdím. Jeho najjasnejšou hviezdou je alfa s magnitúdou 3,27. Je to biela hviezda približne 100 svetelných rokov vzdialená.
Slabšia, no známejšia beta Pictoris je mladá hviezda, okolo ktorej bol v roku 1984 objavený plynovo-prašný disk, v ktorom by sa mohli rodiť planéty. Chladný disk svietiaci jasne len na infračervených vlnových dĺžkach. Zvlnenie vnútornej oblasti prachového prstenca lemujúceho hviezdu prezradilo, že v disku sa už sformovali najmenej dve planéty hmotnosti Jupitera. Jedna z nich bola označená ako Beta Pictoris b a je asi 100-krát slabšia ako jej hviezda. Definitívne potvrdenie, že ide o planétu, prišlo v roku 2010. Sústava beta Pictoris je teda takmer určite planetárna sústava v procese svojho vzniku.
Gama Pictoris je posledná hviezda základného obrazca, ktorý má podobu lomenej čiary alebo úzkeho, pretiahnutého trojuholníka. Je to oranžový obor.
Dvojhviezdu iota Pictoris ľahko rozlíšime 5 cm ďalekohľadom. Jej zložky s magnitúdami 5,6 a 6,4 delí odstup 12,3“. Dunlop 21 je takisto dvojhviezda so zložkami s magnitúdami 5 a 6. Dajú sa rozdeliť už triédrom.
Kapteynova hviezda mala v roku 1897, keď ju objavil a zmeral astronóm Jakob C. Kapteyn, zo všetkých známych hviezd najväčší vlastný pohyb a to 8,7“ za rok. Neskôr toto prvenstvo získala ešte rýchlejšia Barnardova hviezda v súhvezdí Hadonosa, Kapteynova hviezda sa však drží na druhom mieste. Vzdialenosť mesačného priemeru precestuje na oblohe za 206 rokov. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd – dvadsiata deviata, ak nepočítame Slnko.
Objekty
Maliar neobsahuje žiadnu hviezdokopu či hmlovinu, len zopár malých slabých galaxií sotva viditeľných v 20-centimetrovom ďalekohľade. K najlepším z nich patria NGC 1705 a NGC 1803. Pictor A je rádiová galaxia, ktorej dominuje skoro milión svetlených rokov dlhý prúd hmoty.
Poloha
Maliar je z územia Slovenska nepozorovateľný. Nachádza sa južne pod Holubicou, západne od veľmi jasného Canopu zo súhvezdia Kýlu a východne od Veľkého Magellanovho mraku.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk