A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Halo orbita je periodická, trojrozmerná obežná dráha blízko Lagrangeovho bodu L1, L2 alebo L3. Aj keď Lagrangeov bod je iba bodom v prázdnom priestore, jeho zvláštnou charakteristikou je to, že ho možno obiehať. Halo orbity môžu byť považované za výsledok interakcie gravitačného ťahu dvoch hmotných telies a odstredivými zrýchleniami na satelit. Halo orbity existujú v akomkoľvek systéme s tromi telesami, napr. v satelitnom systéme Slnko - Zem - satelit alebo Zem - Mesiac - satelit. V každom Lagrangeovom bode existujú kontinuálne „rodiny“ severných aj južných halo orbít. Pretože halo orbity bývajú nestabilné, na udržanie satelitu na obežnej dráhe sa vyžaduje aktívne udržiavanie.
Väčšina satelitov na halo orbite slúži na vedecké účely, napríklad ako vesmírne teleskopy.
Definícia a história
Halo (z gréckeho ἅλως, halōs) je svetelný kruh na oblohe okolo Slnka alebo Mesiaca.[1] Vo význame dráhy okolo libračného bodu tento názov prvýkrát použil Robert W. Farquhar vo svojej Ph.D. práci v roku 1968.[2] Farquhar obhajoval použitie satelitu na halo orbite za Mesiacom (okolo L2 Zem - Mesiac) ako komunikačnú prenosovú stanicu pre misiu Apollo na odvrátenú stranu Mesiaca. Satelit na takejto halo orbite by mal nepretržitý výhľad na Zem a aj na odvrátenú stranu Mesiaca. Pretože všetky pristátia boli na privrátenej strane Mesiaca nebol pre misie Apollo potrebný žiadny prenosový satelit.[3]
Farquhar použil analytické výrazy na znázornenie halo orbít; Kathleen Howell ukázala, že presnejšie trajektórie je možné vypočítať číselne.[4]
Prvou misiou, ktorá použila halo orbitu bola sonda ISEE-3, vypustená v roku 1978. Cestovala k bodu L1 Slnko - Zem a zostala tam niekoľko rokov. Ďalšou misiou využívajúcou halo orbitu bola Solar and Heliospheric Observatory (SOHO), spoločná misia ESA a NASA na štúdium Slnka, v bode L1 Slnko-Zem od roku 1996. Použila obežnú dráhu podobnú ako ISEE-3.[5] Misia Genesis v roku 2001 bola vypustená na halo orbitu blízko bodu L1 systému Slnko - Zem. Po dobu troch rokov sonda vykonala na tejto obežnej dráhe păť obehov okolo L1, po ktorých sa uskutočnil päťmesačný let dlhý viac ako tri milióny kilometrov do bodu L2, prelet okolo neho a po gravitačnom manévri v blízkosti Mesiaca vstup na pristávaciu dráhu.[6] Výpočet tejto nízkoenergetickej trajektórie vyžadoval asi tri roky práce a aplikáciu moderných metód teórie dynamických systémov. Hoci odvtedy niekoľko ďalších misií letelo k Lagrangeovým bodom, zvyčajne používali súvisiace neperiodické variácie nazývané Lissajousove obežné dráhy, a nie skutočnú periodickú halo orbitu.
Farquharovu pôvodnú myšlienku nakoniec zrealizovala Čína v máji 2018, keď umiestnila prvý prenosový komunikačný satelit Queqiao (čín. 鵲橋, pchin-jin Quèqiáo; angl. Magpie Bridge) na orbitu okolo libračného bodu L2 Zem - Mesiac. 3. januára 2019 pristála kozmická loď Čchang-e 4 v kráteri Von Kármán na odvrátenej strane Mesiaca a na komunikáciu so Zemou použila tento prenosový satelit.[7]
Referencie
- ↑ Slovenské slovníky . slovnik.juls.savba.sk, . Dostupné online.
- ↑ Farquhar, R. W.: "The Control and Use of Libration-Point Satellites", Ph.D. Dissertation, Dept. of Aeronautics and Astronautics, Stanford University, Stanford, California, 1968
- ↑ Lunar far-side communication satellites . . Dostupné online.
- ↑ 1984CeMec..32...53H Page 53 . adsabs.harvard.edu, . Dostupné online.
- ↑ Dunham, D.W. and Farquhar, R. W.: "Libration-Point Missions 1978-2000," Libration Point Orbits and Applications, Parador d'Aiguablava, Girona, Spain, June 2002
- ↑ Genesis: Search for Origins | Mission | JPL | NASA . genesismission.jpl.nasa.gov, . Dostupné online.
- ↑ Chang’e-4 returns first images from lunar farside following historic landing . SpaceNews.com, 2019-01-03, . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
- Medziplanetárna dopravná sieť
- Lissajousova obežná dráha, neperiodická obežná dráha generujúca halo orbity okolo libračného bodu
Externé odkazy
- SOHO - Výlet na L1 Halo Orbitu
- Low Energy Interplanetary Transfers Using Halo Orbit Hopping Method with STK/Astrogator (Nízkoenergetické medziplanetárne transfery pomocou metódy halo orbitálnych skokov s STK/Astrogator)
- Gaia's Lissajous Type Orbit - obežná dráha typu Lissajous, tj. takmer kruhová elipsa alebo „halo“
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk