A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
GRB 050904 | |
Poloha GRB 050904 v súhvezdí Ryby | |
Objav | |
---|---|
Dátum objavu | 4. september 2005 01:51:44 UTC |
Objaviteľ | Swift Gamma-Ray Burst Mission |
Trvanie záblesku | 200 sekúnd |
Pozorovacie dáta (Epocha J2000.0) | |
Súhvezdie | Ryby |
Rektascenzia | 00h 54m 41s |
Deklinácia | 14° 08′ 17″ |
Červený posun | 6,295 ± 0,0010000000000003 |
Vzdialenosť v ly | 12 700 000 000 ly |
Vzdialenosť v pc | 3 895 705 521,4723 pc |
Materská galaxia | GRB 050904 abs 6.295[1] |
Označenia | |
Pozri aj: Záblesk gama žiarenia, Kategória:Záblesky gama žiarenia | |
Súradnice: 00h 54m 41s; 14° 08′ 17″
GRB 050904 bol záblesk gama žiarenia (GRB) v súhvezdí Ryby.[2] Predstavoval jednu z najdôležitejších astronomických udalostí vôbec, ktoré sa pozorovali od roku 2005. Tento jasný gama záblesk, ktorý trval asi 200 sekúnd, bol objavený 4. septembra 2005 ďalekohľadom Swift Gamma-Ray Burst Mission. GRB 050904 má červený posun z = 6,295. Takýto vysoký červený posun znamená, že záblesk vznikol pred takmer 13 miliardami rokov. Tento objekt explodoval, keď bol vesmír pomerne mladý (podľa najnovších odhadov 890 miliónov rokov starý), asi 6 % svojho súčasného veku. Pre porovnanie, najvzdialenejšia galaxia a najvzdialenejší kvazar, ktoré boli kedy pozorované, majú červený posun 11,09 a 7,085.
Tri rôzne skupiny výskumníkov vedené Giancarlom Cusumanom, Joshuom Haislipom a Nobuyukim Kawaiom tento jav skúmali a prezentovali svoje výsledky v časopise Nature dňa 9. marca 2006.
Vzhľadom na to, že pozemný teleskop SOAR ho tiež opticky detegoval (v blízkom infračervenom spektre), pozícia a červený posun sú známe. Záblesk vznikol vo vzdialenosti 12,7 miliárd svetelných rokov (z = 6,29) v súhvezdí Ryby. Má súradnice: rektascenzia = 00h 54m 41s, deklinácia = +14° 08′ 17″.[3] Záblesk trval asi 200 sekúnd a preto patrí k zábleskom s dlhým trvaním, ktoré sú spojené so supernovami.[4][5] Bol najvzdialenejší záblesk od roku 2005 do roku 2008, až objav gama záblesku GRB 080913 v roku 2008 ho posunul na druhý najvzdialenejší záblesk. Doba trvania 200 sekúnd je výsledkom kozmologickej expanzie. Pre blízkeho pozorovateľa by udalosť bola rýchlejšia o faktor , za menej ako pol minúty.
Jeho vedecký význam spočíva v skutočnosti, že v čase objavenia s meraním červeného posunu z = 6,295 bol záblesk s najvyššou posunutou hodnotou na červenú a stal sa teda najvzdialenejším známym objektom. Iba kvazar SDSS J114816.64 + 525150.3 (z = 6,419) bol vzdialenejší. Táto hodnota červeného posunu naznačuje, že záblesk vznikol, keď vek vesmíru bol asi 890 miliónov rokov a to bolo asi 12,7 miliardy svetelných rokov vo svetle súčasnej pozície Zeme.[6][7] Nástupca najvzdialenejšieho záblesku gama žiarenia po GRB 050904 sa stal GRB 080913.
Pozorovania
Pôvodná hviezda
Príčinou záblesku gama žiarenia bol pravdepodobne obrovská hviezda, ktorej existencia skončila masívnou explóziou dávnych čias. Výskumníci uvádzajú v závere britského časopisu "Nature". Pri výbuchu sa za 300 minút uvoľnilo viac energie, než Slnko dosiahne v celom svojom 10 miliárd rokov trvajúcom živote. Väčšina vedcov predpokladá, že dlhé zábleaky gama-žiarenia sú spôsobené extrémne masívnymi, zrútenými hviezdami nazývanými hypernovy. Vedci dúfajú, že z údajov o ňom získajú nové poznatky o formovaní prvých hviezd a galaxií v mladom vesmíre.
Vzdialenosť
Záblesk ustanovil nový rekord pre najvzdialenejší záblesk vo vzdialenosti približne 12,7 miliárd svetelných rokov a je stále štvrtou najstaršou dokumentovanou udalosťou vo vesmíre. Viac vzdialené sú iba zaregistrovaný GRB 080913 dňa 13. septembra 2008 a 23. apríla 2009 objavený GRB 090423;[8] gigantický kolaps sa odohral menej ako 900 miliónov rokov po Veľkom tresku, keď vesmír práve dosiahol približne 6 % svojho súčasného veku, a práve sa vytvorili prvé hviezdy a galaxie.
Záznam o vzdialenosti pre kozmickú explóziu prekročil predchádzajúci takmer o 500 miliónov svetelných rokov. Predchádzajúci držiteľ rekordov mal vzdialenosť 12,3 miliárd svetelných rokov (z = 4,5).
Dosvit
Prvá známka jeho vzdialenosti priniesla uvedomenie si, že dosvit (Afterglow) nemôže byť meraný vo viditeľnom svetle, ale vlnové dĺžky boli detegované v infračervenom žiarení. Veľká vzdialenosť od záblesku spôsobuje, že radiácia prejde na nižšie energetické vlnové dĺžky kvôli červenému posunu. Vzhľadom na absorpciu spôsobenú látkou medzi gama žiarením a Zemou, emitované UV a gama lúče nedosahujú.
Pozri aj
Referencie
- ↑ Simbad - GRB 050904 . . Dostupné online.
- ↑ GRB050904: Swift-BAT detection of a probable burst: 00h 54m 41s, +14° 08′ 17″ (J2000.0)
- ↑ NASA: Most distant GRB Archivované 2017-05-31 na Wayback Machine 9. december 2005
- ↑ Paul Scherrer Institut (PSI), Laboratory for Astrophysics: – GRBs 2005
- ↑ Swift: Gamma ray burst Real-time Sky Map – basierend auf Daten des Nasa-Satelliten Swift
- ↑ Articolo dell'Osservatorio astronomico di Brera che annuncia la scoperta.
- ↑ Haislip, J., et al. (2006), A photometric redshift of z = 6.39 ± 0.12 for GRB 050904, Nature, vol. 440, articolo 7081, pag. 181-183
- ↑ NASA: NASA's Swift Catches Farthest Ever Gamma-Ray Burst Archivované 2020-05-20 na Wayback Machine – 13. September 2008
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov GRB 050904 na anglickej Wikipédii, GRB 050904 na nemeckej Wikipédii a GRB 050904 na talianskej Wikipédii.
Predchodca GRB 000131 |
Najvzdialenejší záblesk gama žiarenia 2005 – 2008 |
Nástupca GRB 080913 |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk