A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
František Xaver Zach | |
významný astronóm a matematik | |
Narodenie | 4. jún 1754 Pešť, Maďarsko |
---|---|
Úmrtie | 2. september 1832 (78 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Commons | František Xaver Zach |
František Xaver Zach známy aj ako barón Franz Xaver von Zach alebo Ján František Zach (* 4. jún 1754, Pešť, Maďarsko – † 2. september 1832, Paríž, Francúzsko) bol významný astronóm a matematik narodený v Uhorsku. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka (999) Zachia.
Život
Narodil sa 4. júna 1754 v Pešti[1]. Študoval Cisársku vojenskú akadémiu vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť.
Už ako dôstojník odišiel Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom.
Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetkým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe.
Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním – Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa zdržiaval vo Švajčiarsku, najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola jeho spolupráca s viacerými hvezdármi svetového významu a to s M. Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským.
Zach zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena.
Referencie
- ↑ Siegmund Günther: Zach, Franz Xaver von. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Zväzok 44, Duncker & Humblot, Lipsko 1898, s. 613
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Zach
Externé odkazy
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk