A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dieterich Buxtehude | |
nemecko-dánsky barokový organista a hudobný skladateľ | |
Narodenie | okolo 1637 ? |
---|---|
Úmrtie | 9. máj 1707 Lübeck |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | dietrich-buxtehude.org |
Commons | Dieterich Buxtehude |
Dieterich Buxtehude (* okolo 1637 – † 9. máj 1707; po nemecky aj Dietrich,vyslov: ; po dánsky Diderich alebo Diderik,vyslov: ) bol nemecko-dánsky barokový organista a hudobný skladateľ, ktorý patrí do tzv. severonemeckej organovej školy. Rok ani miesto jeho narodenia nie sú presne známe a sú dodnes predmetom sporov. Vzhľadom na to, že prvé roky svojho detstva strávil v Helsingborgu v Scanii, čo bolo územie, ktoré v tej dobe patrilo vtedajšiemu Dánsku, je niektorými hudobnými historikmi a muzikológmi považovaný za dánskeho skladateľa. Iné odborné názory tvrdia, že sa narodil v Oldesloe v Holštajnsku (teda v dnešnom Nemecku), odkiaľ pochádzal jeho otec, organista Johann Buxtehude (Hans Jenssen Buxtehude, 1602-1674). Ide o priameho predchodcu najznámejšieho barokového hudobného skladateľa Johanna Sebastiana Bacha, na ktorého tvorbu mal zásadný vplyv.
Život
Ako organista pôsobil najprv v Helsingborgu (Elsinor), neskôr trvalo zakotvil v Marienkirche v Lübecku, ktorý bol cisárskym mestom. Toto mesto mu poskytovalo značnú voľnosť pre umeleckú tvorbu a pozitívne zapôsobilo na rozvoj jeho hudobnej kariéry. Jeho osobný príklad potom pôsobil ako pravzor pre rozvoj hudobnej kariéry neskorších barokových majstrov ako boli Georg Friedrich Händel, Johann Mattheson, Georg Philipp Telemann a Johann Sebastian Bach. V roku 1705 sa Johann Sebastian Bach vydal peši z Arnstadtu do Lübecku aby sa s ním, lübeckým organistom osobne stretol a počul ho hrať.
Dielo
Mnoho z jeho hudobných diel sa stratilo. Zachovali sa napríklad libretá z jeho oratórií, ale žiadna z ich partitúr sa nenašla, čo je veľká škoda, pretože jeho nemecké oratóriá boli zjavne vzorom pre jeho hudobných nasledovníkov, najmä pre Johanna Sebastiana Bacha a Georga Philippa Telemanna.
Skladby pre organ
Buxtehude „Obdaril voľné formy hudby (toccatu a fúgu) aj viazané formy (passacagliu a organový chorál) ohňom príznačným pre jeho náruživú osobnosť. Odvážne harmónie toccat, rozmach pedálových sól a fantasticky tvarované melodické kontúry prezrádzajú skladateľa nepokojnej a nesmierne tvorivej predstavivosti. Fúgy ešte stále čerpajú z rapsodického toku toccat, pričom jednotlivé úseky sú často zviazané tematicky, na spôsob variačného ricercaru. Fúgové témy často využívajú opakované tóny a občas načrtávajú tonálnu harmóniu pomocou zmenšených septím.“[1]
V Bachovej osobnej zbierke hudobných diel sa zachovali niektoré jeho organové skladby, zachovali sa aj vydania jeho dvoch zbierok komorných sonát. Ďalej sa zachovalo určité množstvo jeho kantát, ktoré pravdepodobne tiež poslúžili iným hudobným skladateľom ako vzor pre tvorbu. Tvoril v tzv. „stylus phantasticus”, z jeho organovej tvorby treba spomenúť napríklad Prelúdium, Fúgu a Ciacconu C-dur (BuxWV 137) a Toccatu F-dur (BuxWV 157).
Diela Dietricha Buxtehudeho sú katalogizované v Buxtehude-Werke-Verzeichnis (skratka BuxWV):
135 vokálnych diel (BuxWV 1-135)
- viac ako 100 kantát a duchovných koncertov
- cyklus pašií "Membra Jesu nostri" (BuxWV 75)
- jedna missa brevis (BuxWV 114)
- niekoľko oratórií (väčšinou nezachovaných)
89 organových skladieb (BuxWV 136-225)
- 42 voľných skladieb (tokát, prelúdií, fúg, canzon a ostinátnych skladieb)
- 47 chorálových skladieb
26 čembalových skladieb (BuxWV 226-251)
24 skladieb pre sláčiky a basso continuo (BuxWV 252-275)
- 14 triových sonát
- 10 sonát
Referencie
- ↑ BUKOFZER, Manfred Fritz. Hudba v období baroka: Od Monteverdiho po Bacha. Preklad Jana Juránová. 1. vyd. Bratislava : Opus, 1986. 677 s. S. 377-378.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dieterich Buxtehude
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dietrich Buxtehude na českej Wikipédii a Dieterich Buxtehude na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk