A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Georg Philipp Telemann | |
nemecký barokový hudobný skladateľ | |
Narodenie | 14. marec 1681 Magdeburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
---|---|
Úmrtie | 25. jún 1767 (86 rokov) Hamburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Georg Philipp Telemann |
Georg Philipp Telemann (* 14. marec 1681, Magdeburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 25. jún 1767, Hamburg) bol nemecký barokový hudobný skladateľ.
Životopis
Detstvo
Narodil sa v Magdeburgu. V roku 1685 mu zomrel otec a o deti sa starala matka. V 10 rokoch sa prejavil jeho talent a ako dvanásťročný napísal svoju prvú operu. Matka nebrala jeho talent vážne a nebola ním nadšená, preto ho dala do inej školy. Riaditeľ školy v ňom rozpoznal talent a počas štúdii na Gymnasium Andreanum sa učil hrať na zobcovú flautu, organ, husle, violu da gambu (gambu), flautu, hoboj, šalmaj, tubu a pozaunu (trombón).
Štúdiá
V roku 1701 vstúpil Telemann na Univerzitu v Lipsku s cieľom študovať právo. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie kostoly v Lipsku. Neskôr založil 4 členné Collegium musicum, ktoré sa venovalo interpretácii jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riaditeľa operného domu v Lipsku a speváka v jednom lipskom chráme. Pretože jeho rastúci vplyv prekážal staršiemu skladateľovi Johannovi Kuhnauovi, jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám rad študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom,ktorý ho preto nazval T „operným muzikantom“. Dokonca po odchode Telemanna nemohol Kuhnau získať umelcov.
Skladateľská činnosť
Telemann odišiel z Lipska roku 1705, aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II. v Sorau. Tu sa zoznámil s francúzskym štýlom Lullyho a Campriho a počas nasledujúcich 16 rokov zložil niekoľko ouvertur a suit. Invázia Švédov do Nemecka donútila grófa opustiť hrad. Potom v roku 1707 Telemann navštívil Paríž a potom bol menovaný za vedúceho spevákov na dvore v Eisenachu, kde sa stretol s Johannom Sebastianom Bachom.I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku 1721, keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostoloch v Hamburgu, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal kantáty pre každú nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval spev a hudobnú teóriu a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo miesto, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu Christoph Gaupner, ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre J. S. Bacha. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.
Okolo roku 1740 Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. František Benda, ale aj C. P. E. Bachom. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku 1755 prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných oratórií je datovaný do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku 1762 k zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti 25. júna 1767.
Telemannov štýl ovplyvnila francúzska a talianska hudba. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, ale po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do povedomia ľudí terajšej doby.
Dielo (výber)
Opery
- Cajus Caligula (1704)
- Pimpinone (1725)
- Orfeus (1726)
Opery sú zoradené podľa roku skomponovania.
Kantáty
- Der Schulmeister – Kantor
- Der Tod Jesu – Smrť Ježišova
- Die Tageszeiten – Obdobia dňa
- Der Tag des Gerichts – Osudný deň (Súdny deň)
- Deine Toten werden leben TWV1:23
Koncerty
- Koncert G dur pre violu a sláčikový orchester
- Koncert G dur pre 2 violy a sláčikový orchester
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk