A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bratislavské automobilové závody (skr. BAZ) bol automobilový výrobný podnik v Bratislave, vybudovaný v mestskej časti Devínska Nová Ves, ktorý bol založený 1. júla 1971. Neskôr, v priebehu roku 1974, bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v Bratislave, Trnave, Skalici a Nitre, čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku 1975 boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom Československu.
Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej kategórie v spolupráci s talianskou automobilkou Alfa Romeo.[1] Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model (1969 – 1971), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch (ČAZ, AZNP) vyvolala silné obavy, až odpor. Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v Mladej Boleslavi - Škoda 720 klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Celý projekt so Škodovkou sa však v BAZ skončil iba výrobou 3 kusov funkčných vzoriek esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením Škoda 731 (sedan) a Škoda 732 (Kombi), a následne bol zastavený ako v BAZ, tak aj v Mladej Boleslavi. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá.
Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom 80. rokov, a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky Tatra, neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku 1957 a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov malých nákladných automobilov - MNA, ako aj stredný nákladný automobil - SNA Devín, v terénnej a cestnej verzii, vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú Pragu V3S. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo Furgonet, postavené na báze Škody 742, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi (1982 – 1983), alebo športové 3-dverové coupé Locusta, odvodené od Škody Garde, avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom Múzea dopravy v Bratislave, alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov.
Finálnej výroby sa BAZ dočkali až v roku 1982, kedy sa začala výroba modelu Škoda Garde, čo bol prvý sériovo vyrábaný automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Často tak stáli na dvore závodu nekompletné vozidlá čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického plánovaného hospodárstva.[chýba zdroj
Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely Škoda 742, 743, a Favorit, komponenty pre Š1203/TAZ 1500, ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku (Tatra, Liaz,...).
História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku 1991 založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku 1998 VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na Volkswagen Slovakia a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc automobilom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším. Okrem rôznych modelov Volkswagenu sa tu vyrábajú aj rôzne verzie modelov od Audi, Porsche, Seat, Škoda a komponenty pre automobilku Bentley.
Galéria
-
Prototyp BAZ Furgonet (1983)
-
Jeden z prototypov BAZ MNA 900
-
Prototyp BAZ Locusta
-
Škoda Garde (1982)
-
Škoda Rapid (1984)
Pozri aj
Externé odkazy
Súradnice: 48°14′02″S 16°59′14″V / 48,233846°S 16,987352°V
- ↑ Alfa Romeo v BAZ . . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk