A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praga V3S | |
---|---|
Výrobca | Praga, BAZ |
Iné názvy | Vetrieska |
Produkcia | 1953 - 1990 |
Krajina pôvodu | Československo |
Predchodca | Praga RN |
Príbuzné autá | Praga S5T |
Trieda | nákladný automobil |
Usporiadanie | klasické |
Motor(y) | Tatra 912: naftový, vzduchom chladený R6 s objemom 7412 cm³ a výkonom 73 kW (98 koní) |
Max. rýchlosť | 60 km/h |
Spotreba
(90/120/mesto) |
30 l/100 km |
Prevodovka(y) | 4 stupňová mechanická |
Dĺžka | 6 910 mm |
Šírka | 2 310 mm |
Výška | 2 920 mm |
Hmotnosť | 5 470 kg |
Kapacita nádrže | 120 l |
Praga V3S je terénny nákladný automobil (Vojenský trojtonový špeciál, ľudovo nazývaný vetrieska). Začal sa vyrábať v roku 1953 a bol určený najmä pre armádu. Automobil sa vyrábal až do 90. rokov 20. storočia.
Svojou jednoduchou a robustnou konštrukciou patrila Praga V3S medzi najlepšie terénne nákladné automobily svojich čias. Vďaka konštrukcii náprav so zostupnými kolesovými redukciami je os nápravy umiestnená nad osou krútenia sa kolies, takže vozidlo má veľkú svetlosť podvozku aj pri relatívne malom priemere kolies. Táto konštrukcia spolu s relatívne nízkou hmotnosťou tak zaisťuje dobrú priechodnosť cez terén.
Vzduchom chladený radový 6-valcový dieselový motor Tatra 912 je síce pomerne hlučný, no spoľahlivý aj za extrémnych tepelných podmienok (s výnimkou náročných štartov za nízkych teplôt – motor nemal dekompresor a žeraviace sviečky). Na ľahší štart sa v zime vozidlá vybavovali zariadením JIKOV 132 na vstrekovanie ľahko zápalného éteru do nasávacieho potrubia.
Technické údaje
Motor je radový, vzduchom chladený šesťvalec Tatra 912-1 s objemom 7 412 cm³ s priamym vstrekovaním paliva a ventilovým rozvodom OHV. Tento motor je vlastne odvodený od 12-valcového motora Tatry 111 využitím iba jedného radu valcov. Maximálny výkon motora je 98 koní pri 2000 obrátkach za minútu. Olejový filter je lamelový, jeho čistenie ovláda ťahadlo zo spojky. Vzduchový filter je kovový (typ cyklón), ľahko sa čistí a musí sa napĺňať takým istým olejom, aký je v motore. Naftový filter je umiestnený za motorom.
Spotreba vozidla pri prevádzke na spevnených komunikáciách je približne 30 l nafty na 100 km, v teréne primerane viac. Palivová nádrž má objem 120 l. Brodivosť automobilu je 80 cm. Akumulátory sú dva (12 V, 125 Ah), novšie stroje boli vybavené zásuvkou na pomocné napájanie spúšťača. Vozidlo nie je vybavené posilňovačom riadenia. Užitočná hmotnosť vozidla je 5 t na spevnenom povrchu a 3 t v teréne alebo 22 vojakov. Niektoré Pragy V3S majú strešný poklop a vyklápacie čelné okná (staršie série), ktoré slúžili napr. za jazdy v hustej hmle. Špeciálne upravená Praga V3S (opancierovaná) tvorila základ samohybného 30 mm protilietadlového dvojkanóna PLDVK-10 vz. 53/59. Toto vozidlo sa v česko-slovenskej armáde niekedy slangovo označovalo aj prezývkou Ještěrka/Jašterica.
Automobil disponuje hlavnou a prídavnou prevodovkou. V hlavnej sú k dispozícii štyri stupne na jazdu dopredu a jeden stupeň na jazdu dozadu. Prídavná prevodovka je dvojstupňová (cestný prevod a redukovaný prevod na terén). Prevodovka nie je synchronizovaná, preraďovanie stupňov sa uskutočňuje dvojitým stlačením spojky pri vzostupnom preraďovaní a pri zostupnom aj pomocou medziplynu. Vedľa sedačky vodiča sa zapína terénna redukcia, predný náhon a navijak, ak ním je vozidlo vybavené. Uzávierky sa ovládajú pákou a ťahadlovým mechanizmom.
Výkon motora sa cez prevodovku prenáša na nápravy cez štyri kardany. Tie majú kríže, pripevnené strmeňmi, pod ktorými sú na zaistenie upínacej matice plechové podložky. Kardany majú teleskopickú časť s manžetami, vyžadujúcimi si neprestajné mazanie. Kardany poslednej nápravy sú dva a sú zalomené v skrinke na strednej náprave.
Pri konštrukcii podvozku Pragy V3S sa konštruktéri vyhli chybám, ktoré urobili pri vývoji prototypu terénneho vojenského vozidla V3T, ale dali sa inšpirovať úspešným americkým ľahkým terénnym automobilom GMC CCKW 352/353, vyvinutým v roku 1941 a osvedčeným počas vojnových rokov. Praga V3S má podobný podvozok tvorený tuhými nápravami v spojení s torzne poddajným rebrinovým rámom, čo umožňovalo prekonávanie nerovností terénu bez toho, aby auto stratilo dotyk kolies s povrchom. Desať šípových kolies (vzadu sú štyri dvojmontáže, vpredu dve jednoduché montáže) obmedzovalo zabáranie sa vozidla do mäkkej pôdy, kritické práve pri V3T. Všetky kolesá boli vybavené redukciami, obidve zadné nápravy majú uzávierku diferenciálu, predná náprava nemá uzávierku a má vypínateľný náhon. Pri zaradenej redukcii je na 1. prevodovom stupni stúpavosť až 75% (bez vleku). Niektoré vojenské V3S s valníkovou karosériou mali pod korbou umiestený navijak, ktorý sa dal použiť ako pomocný prostriedok na vyslobodenie zaviaznutého vozidla z terénu. Prage V3S tak nerobili problém lesné a poľné cesty s hlbokými koľajami, ani neúnosný terén.
Konštrukcia vozidla nebola prispôsobená na vyššiu rýchlosť, ako 60 km/h, čo neumožňoval ani pomerne slabý motor. Nebezpečné je napríklad jazdenie z kopca bez zaradeného prevodového stupňa so snahou dosiahnuť vyššiu rýchlosť. Pri výraznejšom prekročení maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla môže dôjsť vplyvom vibrácií k uvoľneniu niektorého kardanového hriadeľa. Ak by sa hriadeľ uvoľnil predným koncom v smere jazdy, mohol by sa následne vzpriečiť o vozovku a tak doslova katapultovať vozidlo. Najmä vojenských vodičov na toto nebezpečenstvo dôrazne upozorňovali.
Pri správnej údržbe vynikala Praga V3S vysokou životnosťou a spoľahlivosťou. Dnes sa tieto zastarané vozidlá už hromadne vyraďované z armády, no veľa z nich sa dostáva do súkromných rúk a naďalej robia dobré služby svojim novým majiteľom, či už pri zvážaní dreva, zásobovaní horských chát alebo všade tam, kde sa dá využiť ich vynikajúca priechodnosť cez náročný terén.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Praga V3S
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Praga V3S na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy
Literatúra
- Jan Neumann; Praga V3S; GRADA 2008; ISBN 978-80-247-2172-9
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk