A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 Objavenie vodného ľadu na Marse | |
| Fakty | |
|---|---|
| Lety na obežnú dráhu | |
| Prvý | 15. január |
| Posledný | 25. december |
| Úspešné | 66 |
| Neúspešné | 2 |
| Čiastočne úspešné | 1 |
| Katalogizované | 67 |
| Národné prvenstvá | |
| Satelit |   |
| Kozmonaut |  |
| Rakety | |
| Prvé štarty | Ariane 5ES Dlhý pochod 3C PSLV-XL Zenit-3SLB |
| Pilotované lety | |
| Orbitálne | 7 |
| Počet kozmonautov | 37 |
V roku 2008 sa v kozmonautike udiali niektoré významné udalosti, vrátane prvého preletu sondy okolo planéty Merkúr od roku 1975, objavenia vodného ľadu na Marse sondou Phoenix, ktorá pristála v máji, prvého čínskeho výstupu do otvoreného vesmíru v septembri a štartu prvej indickej lunárnej sondy v októbri.
Podľa medzinárodne akceptovanej definície je každý let, ktorý prekročí tzv. Kármánovu čiaru (100 km nad hladinou mora), vesmírny. Prvý zaznamenaný štart vesmírneho letu v roku 2008 sa uskutočnil 11. januára, keď raketa Black Brant odštartovala na suborbitálny let z White Sands, s nákladom LIDOS (ultrafialová astronómia).[1] Po tomto lete nasledoval 15. januára prvý orbitálny, spoločnosti Sea Launch rakety Zenit-3SL s komunikačným satelitom Thuraya 3.[2] Pre Sea Launch to bol prvý let po explózii rakety Zenit-3SL na štartovacej rampe z januára 2007 pri pokuse vyniesť satelit NSS-8.
V roku 2008 absolvovalo svoj prvý let päť nosných rakiet; Ariane 5ES, Dlhý pochod 3C, Zenit-3SLB, PSLV-XL a operačná verzia rakety Falcon 1 s vylepšeným motorom Merlin-1C.[3] Všetky boli odvodené z existujúcich nosných rakiet. Svoje prvé lety zaznamenali aj strely Blue Sparrow a Sajjil. Nosná raketa ATK taktiež odštartovala na svoj jediný let, ktorý však musela pozemná kontrola prerušiť riadeným zničením rakety po tom, ako sa vychýlila z kurzu. V novembri bola odstavená základná verzia rakety Proton M v prospech vylepšeného variantu, ktorý prvýkrát vzlietol v roku 2007.
V roku 2008 bol úspešne vypustený prvý vietnamský a venezuelský satelit, Vinasat-1 resp. Venesat-1, kým neúspešný štart iránskej rakety bol označený za prvý pokus tejto krajiny o dosiahnutie obežnej dráhy. V septembri sa na štvrtý pokus podarilo spoločnosti SpaceX úspešne dosiahnuť obežnú dráhu s prvou súkromne vyvinutou a financovanou nosnou raketou Falcon 1. Predchádzajúce tri neúspešné pokusy sa uskutočnili v rokoch 2006, 2007 a auguste 2008.
22. októbra vypustila India svoju prvú lunárnu sondu Čandraján-1, ktorá sa na orbitu Mesiaca dostala 8. novembra. 16. novembra bola uvoľnená sonda Moon Impact Probe, ktorá riadene dopadla na mesačný povrch. Aj keď v roku 2008 už nebola vypustená žiadna ďalšia kozmická sonda, ktorá by sa dostala za geocentrickú obežnú dráhu, bolo zaznamenaných niekoľko zaujímavých udalostí kozmických sond, ktoré boli vypustené v predchádzajúcich rokoch. Sonda MESSENGER uskutočnila v januári a októbri dva prelety ponad Merkúr a stala sa tak prvou sondou od čias Marinera 10 v roku 1975. Cassini pokračovala v preletoch okolo mesiacov Saturna, vrátane niekoľkých blízkych nad Enceladom, jeden dokonca vo vzdialenosti iba 25 kilometrov.[4] V septembri sonda Rosetta minula planétku 2867 Šteins. 25. mája sonda Phoenix pristála v Green Valley na Marse, kde objavila vodný ľad.[5] Phoenix prekonala plánovanú 90dňovú životnosť a svoju činnosť ukončila 10. novembra. Sonda Ulysses, vypustená v roku 1990, skončila v roku 2008 svoju činnosť.[6]
V roku 2008 odštartovalo sedem pilotovaných letov, jeden čínsky, dva ruské a štyri americké. V apríli sa Ji So-jon stal prvým kórejským kozmonautom, keď odštartoval na palube Sojuzu TMA-12. Rovnakou loďou cestoval aj Sergej Volkov, prvý kozmonaut druhej generácie. Ji sa vrátil na Zem na palube lode Sojuz TMA-11, ktorej návrat sa takmer skončil katastrofou kvôli zlyhaniu oddelenia návratového a servisného modulu, ktorý vyústil do balistickej trajektórie.[7] V septembri Čína uskutočnila svoj tretí pilotovaný let, Šenčou 7, počas ktorého Čaj Č’-kang a Liou Po-ming uskutočnili prvý čínsky výstup do otvoreného vesmíru.[8] Sojuz TMA-13, ktorý odštartoval v októbri, bol stý let programu Sojuz s ľudskou posádkou.[9]
Budovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice pokračovalo európskym vedeckým modulom Columbus, ktorý vo februári vyniesol raketoplán Atlantis pri misii STS-122. V marci odštartovala európska nákladná kozmická loď Jules Verne Automated Transfer Vehicle, ktorá na ISS priviezla zásoby a palivo. V tom istom mesiaci odštartova aj raketoplán Endeavour na misiu STS-123 s prvou časťou japonského vedeckého modulu Kibó, logistickým modulom. STS-123 bol posledný let programu Spacelab. Nákladný modul SpaceLab bol použitý pre kanadský manipulačný systém Dextre. Druhá a základná časť japonského modulu bola vynesená pri misii STS-124, raketoplánu Discovery v máji. V novembri raketoplán Endeavour odštartoval na logistickú misiu STS-126 s viacúčelovým modulom Leonardo.
14. marca nosná raketa Proton M s urýchľovacím stupňom Briz-M vyniesla družicu AMC-14. O niekoľko hodín neskôr, 15. marca, motor stupňa Briz-M predčasne zhasol[10] a zanechal satelit na strednej obežnej dráhe okolo Zeme. Po krátkej diskusii[11] bol satelit pomocou vlastných manévrovacích motorov navedený na geosynchrónnu dráhu za cenu použitia veľkého množstva paliva a tým skrátenia operačnej životnosti satelitu.
3. augusta spoločnosť SpaceX uskutočnila tretí štart rakety Falcon 1. Kvôli zvyškovému ťahu vylepšeného motora Merlin-1C, ktorý bol použitý po prvýkrát, prvý stupeň rakety počas separácie narazil do druhého, čo spôsobilo zlyhanie celého pokusu. Satelity Trailblazer, PreSat a NanoSail-D ako aj pohrebná kapsula obsahujúca popol niekoľkých stoviek ľudí vrátane astronauta Gordona Coopera, herca Jamesa Doohana, scenáristu a režiséra Johna Lucasa a plánovača misií Apollo Mareta Westa boli pri pokuse zničené.[12]
16. augusta Irán uskutočnil pokusný štart rakety Safir, ktorý bol oficiálne označený za úspešný, aj keď zlyhal druhý stupeň. Cieľ toho letu nie je celkom jasný, keďže pred štartom bolo oznámené, že pôjde o pokus dostať satelit Omid na obežnú dráhu, ale po štarte bolo oznámené, že raketa vyniesla maketu družice.[13] Iné zdroje uvádzajú, že malo ísť iba o suborbitálny testovací let rakety.[14] Ak to bol pokus o orbitálny let, tak to bol prvý iránsky pokus vypustiť družicu.
V roku 2008 bolo uskutočnených celkovo 69 orbitálnych štartov, z ktorých 67 dosiahlo obežnú dráhu a dva boli neúspešne, ak za neúspešný rátame aj štart iránskej rakety.[3] To je o jeden pokus a o dva úspešné štarty viac ako v roku 2007, čo potvrdzuje trend zvyšovania úspešnosti štartov od roku 2006. Posledný štart sa uskutočnil 25. decembra, keď odštartovala raketa Proton-M s troma satelitmi pre systém GLONASS.
V roku 2008 sa uskutočnilo množstvo štartov sondážnych rakiet a balistických striel. 21. februára bola strela RIM-161 Standard Missile 3 použitá ako prodružicová zbraň na zničenie družice USA-193. USA-193 bola americká špionážna družica, ktorá zlyhala hneď po štarte v roku 2006.[15][16]
Čína uskutočnila dvanásť štartov na obežnú dráhu oproti plánovaným pätnástim. Európa mala v pláne sedem štartov rakety Ariane 5 a prvý štart rakety Vega, ale oneskorenie nákladu posunulo jeden štart Ariane 5 do roku 2009 a štart rakety Vega bol odložený kvôli oneskoreniu vývoja. India plánovala päť až sedem štartov, ale uskutočnila iba tri, najmä kvôli oneskoreniu štartu sondy Čandrayán-1. Japonsko plánovalo v roku 2008 tri štarty, z ktorých uskutočnilo jeden, raketa H-IIA vo februári vyniesla satelit WINDS. Rusko uskutočnilo dvadsaťšesť štartov, do ktorých sa nerátajú štarty medzinárodných programov Sea a Land, ktorých bolo šesť. Štrnásť štartov uskutočnili Spojené štáty, ktoré pôvodne mali v pláne oveľa viac štartov, ale technické problémy s viacerými raketami, najmä s Atlas V, Delta II a Falcon 1, spôsobili celý rad odkladov. Problémy Atlasu v kombinácii s odkladmi štartov NRO L-26 na rakete Delta IV, vyústili do iba dvoch z plánovaných desiatich EELV štartov.[3][17] Dva s plánovaných šiestich štartov raketoplánov boli presunuté do roku 2009, jeden kvôli problémom s dodaním externej nádrže a druhý kvôli kritickej chybe na hlavnom systéme Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ku ktorému let smeroval. Izrael neplánoval a ani neuskutočnil žiadny vesmírny let.
 |
Tento článok je potrebné preložiť do slovenčiny, prípadne skontrolovať, či neobsahuje slová, ktoré majú slovenský ekvivalent. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
 |
Štarty
| ← Jan · Feb · Mar · Apr · Máj · Jún · Júl · Aug · Sep · Okt · Nov · Dec → |
