A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cape Canaveral Space Force Station (skratka: CCSFS; doslova: Základňa vesmírnych síl Cape Canaveral; v rokoch 1963 až 1973 známa pod názvom Cape Kennedy Air Force Station; v rokoch 1973 až 1992 a potom od 2000 do 2020 s názvom Cape Canaveral Air Force Station; v rokoch 1992 až 2000 pod názvom Cape Canaveral Air Station) je základňa Vesmírnych síl Spojených štátov (United States Space Force) pre štarty kozmických nosičov na východnom pobreží USA. Nachádza sa na Cape Canaveral v štáte Florida a podlieha Patrickovej základni vesmírnych síl (Patrick Space Force Base), domovu Space Launch Delta 45. Základňa susedí s Kennedyho vesmírnym strediskom a do roku 2020 pôvodne patrila Vzdušným silám USA.
História
Túto oblasť využíva vláda Spojených štátov už od roku 1949, keď prezident Truman založil na Cape Canaveral Joint Long Range Proving Ground pre testovanie raketových striel. Miesto je pre tento účel ideálne, pretože dovoľuje vypúšťať rakety nad Atlantický oceán a je najbližšie zo všetkých oblastí Spojených štátov k rovníku, čo umožňuje využiť odstredivú silu Zeme pri štartoch rakiet.
V roku 1951 na neďalekej základni Banana River Naval Air Station Vzdušné sily USA založili Air Force Missile Test Center. Na Cape Canaveral prebiehali testy pre balistické rakety Redstone, Jupiter, Pershing, Polaris, Thor, Atlas, Titan a Minuteman. Skupina štartovacích rámp pre rakety Titan (LC-15, 16, 19, 20) a rakety Atlas (LC-11, 12, 13, 14) vybudovaných na pobreží Atlantického oceánu vytvorila v 60-tych rokoch 20. storočia tzv. Missile Row.
Prvý americký suborbitálny sa uskutočnil 1. mája 1957 práve z Cape Canaveral. Pokus nasledovať sovietsky Sputnik 1 a vyniesť prvú americkú družicu do vesmíru však 6. decembra toho istého roku zlyhal. Po založení NASA v roku 1958 posádka základne vypúšťala rakety aj pre túto organizáciu. Raketa Delta postavená na základe rakety Thor 10. júla 1962 vyniesla prvú súkromnú telekomunikačnú družicu Telstar 1. Prvé lety s ľudskou posádkou pre NASA programy Mercury a Gemini štartovali zo štartovacích rámp LC-5, LC-14 a LC-19.
Južne od Kennedyho vesmírneho strediska boli vybudované štartovacie rampy 40 a 41 pre ťažké nosiče Titan III a Titan IV. Raketa Titan III mala približne rovnakú nosnosť ako Saturn IB, ale výrazne nižšiu cenu. Tieto rampy sa používali na vynášanie špionážnych, komunikačných a meteorologických družíc a pre medziplanetárne misie NASA. US Air Force tiež plánovali dva nezávislé lety s ľudskou posádkou, ktoré by taktiež štartovali z týchto rámp. Boli to programy Dyna-Soar, orbitálne raketové lietadlo (zrušené v roku 1963) a Manned Orbiting Laboratory, kozmická špionážna stanica s ľudskou posádkou (zrušená v roku 1969). V rokoch 1974 až 1977 vypustila NASA pomocou výkonného nosiča Titan-Centaur zo štartovacej rampy 41 sondy Viking a Voyager. Táto rampa sa stala hlavnou pre nepilotovanú nosnú raketu Titan IV.
Štartovacie rampy LC-37 a LC-41 boli prerobené pre štarty rakiet Delta IV a Atlas V. Tieto nové nosné rakety nahradia všetky predchádzajúce rakety Delta, Atlas a Titan.
Dňa 9. decembra 2020 bola základňa oficiálne transformovaná zo základne vzdušných síl na základňu vesmírnych síl, čím došlo aj k zmene jej názvu na Cape Canaveral Space Force Station.[1]
Referencie
- ↑ Unveiling of the first two space force bases name change . eu.floridatoday.com, . Dostupné online.
Pozri aj
- Eastern Range
- Zoznam štartovacích rámp na Cape Canaveral a ostrove Merritt
- Vandenberg Space Force Base
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cape Canaveral Space Force Station
Externé odkazy
Súradnice: 28°29′20″S 80°34′40″Z / 28,48891°S 80,57785°Z
- Oficiálna stránka Space Launch Delta 45 (po anglicky)
- Virtuálna prehliadka Cape Canaveral Space Force Station (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk