A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Švábska Jura | |
Schwäbische Alb | |
pohorie | |
Lochenstein
| |
Štáty | Nemecko, Švajčiarsko |
---|---|
Región | Bádensko-Württembersko |
Časť | Stredonemecká vysočina |
Súradnice | 48°24′S 9°24′V / 48,40°S 9,40°V |
Najvyšší bod | Lemberg |
- výška | 1 015 m n. m. |
Poloha v rámci Nemecka
| |
Wikimedia Commons: Schwäbische Alb | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Švábska Jura[1] (nem. Schwäbische Alb alebo Schwabenalb) je nemecké pohorie na juhu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, s malým presahom do Švajčiarska.
Geografia
Švábsku Albu na západe oddeľuje od Schwarzwaldu úzky pruh, tzv. Gäuplatten. Na severovýchode naň nadväzuje Franská Alba, na juhu začína podhorie Álp. Rovnako ako Franská Alba, aj Švábska na severe prechádza do tzv. Keuperlandu, zvlnenej krajiny, tvorenej triasovými vápencami.
Od Bodamského jazera sa hrebeň pohoria tiahne severovýchodným smerom až k mestu Aalen. Najvyšším vrchom pohoria je Lemberg, dosahujúci nadmorskú výšku 1015 metrov. Celé pohorie je významným náleziskom jurských fosílií a súčasne jedným veľkým krasovým územím.
Vzhľadom ku geologickým podobnostiam bol v 19. storočí presadzovaný názor, že Franská Alba, Švábska Alba, Švajčiarska a Francúzska Jura tvoria jediné pohorie. Toto členenie sa neujalo a dnes sa objavuje už len sporadicky. Hoci sú všetky tieto horské celky tvorené prevažne usadeninami z plytkého tropického mora z obdobia jury, v prípade Franskej a Švábskej Alby (a menších priľahlých území vo Švajčiarsku) sú to len rozlámané a vyzdvihnuté tabule. Podstatná časť Jury je zvrásnená alpínskym vrásnením. Obe Alby teda patria do Juhonemeckej stupňoviny (Süddeutsches Schichtstufenland), zatiaľ čo Jura sa už radí k Alpám.[2]
Členenie
V nemeckom členení má Schwäbische Alb číslo D60, resp. podľa starého systému 09. Podľa staršieho systému Emila Meynena sa oblasť delí takto:
- 09 (=D60) Schwäbische Alb (Švábska Jura)
- 090 Randen
- 091 Hegau-Alb (Hegauská Alba)
- 092 Baaralb und Oberes Donautal (Baarská Alba a údolie horného Dunaja)
- 093 Hohe Schwabenalb (Vysoká Švábska Alba)
- 094 Mittlere Kuppenalb (Stredná kupovitá Alba)
- 095 Mittlere Flächenalb (Stredná plošinová Alba)
- 096 Albuch und Härtsfeld (Albuch a Härtsfeld)
- 097 Lonetal-Flächenalb (Niedere Alb) (Nízka Alba)
- 098 Riesalb (Rieská Alba)
Orograficky možno vyčleniť aj tieto celky:
- Härtsfeld
- Albuch
- Heidenheimská Alba
- Spodná Alba
- Stubersheimská Alba
- Ulmerská Alba
- Blaubeurská Alba
- Urachská Alba
- Münsingská Alba
- Reutlingská Alba
- Zwiefaltská Alba
- Zollernalb
- Grosser Heuberg
Hydrológia
Severozápadné svahy pohoria sú odvodňované riekou Neckar, ktorá pramení v rašelinisku pri meste Schwenningen. Tok Neckaru kopíruje približne severozápadný okraj pohoria a pri meste Plochingen sa prudko stáča na západ smerom k rieke Rýn, do ktorej sa neskôr vlieva. Miernejšie juhovýchodné svahy sú odvodňované prostredníctvom menších tokov do Dunaja. V celej oblasti sa nachádza množstvo podzemných tokov, z ktorých niektoré nie sú doposiaľ podrobne zmapované. Zvláštnosťou je, že väčšina miestnych tokov vyteká z podzemných priestorov už ako rieka či riečka, bez toho, aby na svojom toku priberala prítoky. Týmto prameniskám sa nemecky hovorí „Töpfe“ a jedná sa o vyvieračky.
- Významné vyvieračky:
- Aachtopf je najvýdatnejšia vyvieračka v Nemecku, prameň rieky Aach
- Blautopf je prameň rieky Blau v meste Blaubeuren, ktorá sa v Ulme vlieva do Dunaja
- Filsursprung je prameň rieky Fils pri mestečku Wiesensteig, ktorá je pravostranný prítok Neckaru
- Lautertopf je prameň riečky Große Lauter pri obci Gomadingen, ktorá preteká údolím hradov a jaskýň a tvorí ľavostranný prítok Dunaja
- Goldloch je prameň riečky Lauter pri obci Lenningen, vytekajúci priamo z jaskyne a vlievajúcej sa do Neckara
Turistické lokality
- V regióne sa nachádza mnoho hradov, kláštorov, kostolov, jaskýň a starých miest.
- Rieka Dunaj, ktorá pramení v pohorí Čierny les prostredníctvom zdrojníc Brigach a Breg, sa v blízkosti obce Immendigen prepadá a preteká najprv sústavou krasových jaskýň do mesta Aach a potom sa vlieva ako rieka Aach do Bodamského jazera. Následne Dunaj pramení akoby znova pomocou zdrojníc Krähenbach a Elta.
- Jaskyne a umenie z doby ľadovej v pohorí Švábska Jura – lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Osídlenie
Najstaršie dôkazy pravekého osídlenia dosahujú až 35 000 rokov. Patrí medzi ne píšťala vyrobená z labutej kosti, dve sošky levieho muža či konská hlava. Od 1. do 3. storočia oblasťou prebiehala hranica Rímskej ríše, tzv. Limes Romanus.
Sídla
- Dôležité sídla približne v smere od juhozápadu na severovýchod:
- Sigmaringen, hohenzollernské mesto na hornom Dunaji
- Rottweil, najstaršie mesto v Bádensku-Württembersku
- Albstadt, mesto v srdci Švábskej Alby
- Balingen, mesto pod hradom Hohenzollernovcov
- Tübingen, univerzitné mesto, mesto lekárov
- Reutlingen, „brána“ do Švábskej Alby
- Ulm, univerzitné mesto, mesto Alberta Einsteina
- Münsingen, mesto na hranici vojenského obvodu
- Laichingen, mesto tkáčov
- Kirchheim unter Teck, mesto remeselníkov pod horami
- Geislingen an der Steige, mesto štyroch údolí
- Aalen, mesto hraníc rímskeho impéria
Referencie
- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, . Dostupné online.
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. S. 131. (po česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švábska Jura
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švábská Alba na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk