A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bádensko-Württembersko (Baden-Württemberg) | |||
Spolková krajina | |||
Letecký záber na Stuttgart, hlavné mesto spolkovej krajiny
| |||
|
|||
Štát | Nemecko | ||
---|---|---|---|
Hlavné mesto | Stuttgart | ||
Rozloha | 35 742 km² (3 574 200 ha) | ||
Obyvateľstvo | 10 753 880 (31.12.2010) | ||
Hustota | 300,88 obyv./km² | ||
Premiér | Winfried Kretschmann (Grüne) | ||
Kód ISO | DE-BW | ||
Wikimedia Commons: Baden-Württemberg | |||
Webová stránka: http://www.baden-wuerttemberg.de/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Bádensko-Württembersko (nem. Baden-Württemberg) je tretia najväčšia (podľa veľkosti a aj počtu obyvateľov) spolková krajina na juhozápade Nemecka. Vznikla v roku 1952 zlúčením bývalých historických území Württembersko-Bádensko, (Južné) Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavné mesto krajiny je Stuttgart.
Dejiny
Bádensko-Württembersko pozostáva z bývalých historických území Bádensko, Hohenzollernsko, Württembersko a časti regiónu Švábsko.
Po druhej svetovej vojne Spojenecké vojská ustanovili tri krajiny: Württembersko-Hohenzollernsko, (Južné) Bádensko (obe okupované Francúzkom), a Württembersko-Bádensko (okupované Spojenými štátmi). V roku 1949 sa tieto tri krajiny stali časťami Nemeckej spolkovej republiky. Článok 118 novej Nemeckej ústavy však jednako dovoľuje tieto krajiny zlúčiť. Po hlasovaní konanom 9. decembra 1951 boli tieto štáty zlúčené a to 25. apríla 1952 do spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. V roku 1956 Federálny ústavný súd Nemecka ohlásil, že hlasovanie bolo nezákonné pretože bolo znevýhodnené obyvateľstvo Bádenska. Hlasovanie sa potom konalo znovu v bývalej oblasti Bádensko v roku 1970 s výsledkom viac než 81 % pre novú krajinu.
Geografia
Bádensko-Württembersko susedí s nemeckými spolkovými krajinami Porýnie-Falcko (severozápad), Hesensko (sever) a Bavorsko (východ). Na juhu potom susedí so Švajčiarskom (s ktorým má hranice cez Bodamské jazero), (s kantónmi Schaffhausen, Aargau, Thurgau, St. Gallen, Zürich, Bazilej-vidiek a Bazilej-mesto), na západe s Francúzskom (oblasť Alsasko). A okrem toho aj s rakúskou spolkovou krajinou Vorarlbersko s ktorou má taktež hranicu cez Bodamské jazero.
V kraji sa nachádzajú tieto veľkomestá Stuttgart, Mannheim, Karlsruhe, Freiburg im Breisgau, Heidelberg, Heilbronn, Ludwigsburg, Ulm, Tübingen, Pforzheim a Reutlingen.
Západnú hranicu krajiny rovnako ako veľkú časť južnej hranice tvorí rieka Rýn. Schwarzwald (Čierny les), hlavné horské pásmo krajiny, sa týči na východ od rýnskeho údolia. Bádensko-Württembersko zdieľa Bodamské jazero ako aj pohorie Alpy zo Švajčiarskom.
V Bádensku-Württembersku pramení rieka Dunaj v blízkosti mesta Donaueschingen vo Schwarzwalde.
Vzdelanie
Bádensko-Württembersko je domovom niektorých z najstarších prestížnych univerzít v Nemecku, medzi ktoré patria univerzity vo Freiburgu, Heidelbergu a Tubingene. V krajine Bádensko-Württembersko sa nachádzajú štyri z deviatich nemeckých znamenitých univerzít (Freiburg, Heidelberg, Karlsruhe a Konstanz). Ďalšie univerzitné mesta sú Mannheim a Ulm. Popritom sú dve univerzity umiestené v hlavnom meste krajiny Stuttgarte, univerzita v Hohenheim a Univerzita Stuttgart. Ludwigsburg je domovom, slávnej národnej filmovej školy Filmakademie Baden-Württemberg.
Obyvateľstvo a jazyk
Bádensko-Württembersko sa dá rozdeliť na dve národnostné skupiny:
- Bádencov - v Bádensku - symbolické hlavné mesto je Karlsruhe
- Švábov - vo Württenbersku - hlavné centrum je Stuttgart
Oddelení sú od seba pohorím Schwarzwald. Z historických dôvodov sa nemajú veľmi radi a existujú medzi nimi drobné trenice, ale už nie na politickej úrovni. Švábi sú považovaní za veľkých lakomcov a hovorí sa im aj Škóti Nemecka.
V mnohých oblastiach v Bádensku-Württembersku, obyvatelia hovoria nárečím švábštinou a alemančinou, ktoré sú takmer nezrozumiteľné k nemčine, zvlášť v ich tvrdšej forme na vidieku.
Hospodárstvo
Spolková krajina Bádensko - Württumbersko patrí medzi najbohatšie a najrozvinutejšie oblasti Nemecka a Európy s tradične nízkou mierou nezamestnanosti.[1]V spolkovej krajine pôvodne vznikli a majú svoje firemné sídlá mnohé z celosvetovo pôsobiacich a známych technologických a výrobných podnikov, napr. Daimler AG, Porsche,Robert Bosch GmbH, výrobca optických systémov Carl Zeiss AG, softvérová spoločnosť SAP AG. Napriek prítomnosti veľkých celosvetovo pôsobiacich spoločností je hospodárstvo Bádenska - Württumberska charakterizované najmä stovkami menších a stredne veľkých priemyselných a technologických podnikov, ktoré vytvárajú základ hospodárskeho bohatstva regiónu.[2]Podľa štúdie ekonomických novín Wirtschaftwoche realizovanej roku 2007 je spolková krajina Bádensko - Württumbersko ekonomicky naúspešnejím a nadynamickejším regiónom Nemecka.[2]
Administratívne členenie
Bádensko-Württembersko je rozčlenené do 35 krajinských okresov (Landkreise) a 9 nezávislých mestských okresov (Stadtkreise). Landkreise aj Stadkreise sú zoskupené do štyroch vládnych obvodov (Regierungsbezirk) Freiburg, Karlsruhe, Stuttgart a Tübingen.
Deväť nezávislých mestských okresov (Stadtkreise):
35 okresov (Landkreise):
|
K okresu Konstanz patrí tiež exkláva Büsingen am Hochrhein (BÜS), v blízkosti Schaffhausenu ktorá je úplne obklopená Švajčiarskom.
Zoznam premiérov v Bádensku-Württembersku
- 1952 - 1953: Reinhold Maier (FDP/DVP)
- 1953 - 1958: Gebhard Müller (CDU)
- 1958 - 1966: Kurt Georg Kiesinger (CDU)
- 1966 - 1978: Hans Karl Filbinger (CDU)
- 1978 - 1991: Lothar Späth (CDU)
- 1991 - 2005: Erwin Teufel (CDU)
- 2005 - 2010: Günther Oettinger (CDU)
- 2010 - 2011: Stefan Mappus (CDU)
- od 2011: Winfried Kretschmann (Strana zelených)
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bádensko-Württembersko
Externé odkazy
- Webportal Bádensko-Württembersko Archivované 2018-08-10 na Wayback Machine (po nemecky)/(po anglicky)/(po francúzsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk