Zvukový technik - Zákldné pojmy z elektrotechniky

Zvukový technik alebo hovorovo^[1] zvukár je odborný spolupracovník režiséra a kameramana pri nakrúcaní zvukových filmov,^[2] resp. spolupracovník režiséra pri produkcii v rozhlase alebo v divadle.^[3] Dbá o správnu akustiku v nahrávacom priestore, sníma a kontroluje zvukový záznam nakrúcanej scény. V rámci postprodukcie sleduje mixáž zvukových záznamov nakrútených v rôznom čase, na rozličných miestach a kvalitu zaznamenaného zvuku.^[2]

Referencie

Filmový portál

↑ zvukár. In: KAČALA, Ján; PISÁRČIKOVÁ, Mária; POVAŽAJ, Matej. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr.. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. . ISBN 80-224-0750-X.
↑ ^a ^b zvukár. In: Malá encyklopédia filmu. Zahraničná tvorba. Bratislava : Obzor, 1974. 804 s. S. 647.
↑ zvukár. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. V – Ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. . ISBN 80-224-0750-X. S. 779.

Tento článok týkajúci sa umenia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] zvukár. In: KAČALA, Ján; PISÁRČIKOVÁ, Mária; POVAŽAJ, Matej. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr.. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. . ISBN 80-224-0750-X.

[mef-2] zvukár. In: Malá encyklopédia filmu. Zahraničná tvorba. Bratislava : Obzor, 1974. 804 s. S. 647.

[3] zvukár. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel V. V – Ž. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. . ISBN 80-224-0750-X. S. 779.

[1]

[2]

[3]