A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
A
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
aktínium (actinium) | Ac | Aktínium vzniklo z gréckeho slova ακτίνα (aktis = lúč) podľa charakteristického žiarenia. V roku 1899 francúzsky chemik André-Louis Debierne ako prvý separoval aktínium z uranitu. Nezávisle od Debierna, v roku 1902 Friedrich Otto Giesel objavil taktiež aktínium. |
amerícium (americium) | El | Prvok amerícium je pomenovaný po Amerike. Počas 2. svetovej vojny Glenn Theodore Seaborg, Leon O. Morgan, Ralph A. James a Albert Ghiorso syntetizovali amerícium v Metalurgickom laboratóriu v Chicagu, dnes známeho ako Argonne National Laboratory. Amerícium je zvláštne svojím zoskupením atómov v kryštalickej mriežke, ktorá je podobná zoskupeniu prvku európium. |
antimón (stibium) | Sb | Pôvod slova "antimón" nie je jasný. Pomenovanie môže pochádzať z gréckeho slova anti a monos, ktoré znamenajú opak samoty, pretože sa verilo, že sa táto látka nenachádza v čistom stave. Alebo názov pochádza z antického Egypta Antos Ammon, čo sa dá preložiť ako kvet boha Amona. Antimón bol známy už v antickej dobe, vďaka jeho dobrým vlastnostiam. V roku 1450, Tholden ako prvý vedecky preskúmal tento prvok. |
argón (argonum) |
Ar | Pôvod slova argón pochádza z gréckeho slova αργό(ν) – lenivý, neaktívny. V roku 1785 Henry Cavendish ako prvý izoloval argón zo vzduchu. Ale až Lord Rayleigh a Sir William Ramsay sa v roku 1894 zaslúžili o jeho objav. |
arzén (arsenicum) | As | Slovo arsenic je vypožičané z perzského slova زرنيخ Zarnik – žltý auripigment. V gréčtine sa slovo Zarnik zmenilo na arsenikon. |
astát (astatium) |
At | Pôvod slova astát je z gréckeho slova αστατεω (asteo = nestály). Dale R. Corson, K. R. MacKenzie a Emilio Segrè v roku 1940 ako prví syntetizovali astát na univerzite v Berkeley v Kalifornii pomocou bombardovania bizmutu alfa časticami. Prvok mal v minulosti pomenovanie alabamine (Ab), toto pomenovanie sa však nezachovalo. |
B
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
bárium (barium) | Ba | Pomenovanie pochádza z gréckeho slova βαρυς (barus – ťažký). V roku 1774 ho ako prvý spozoroval Carl Scheele a v roku 1808 ho izoloval Sir Humphry Davy. Guyton de Morveau pomenoval oxid bária barote, ale neskôr ho Antoine Lavoisier premenoval na baryta. Tento názov bol nakoniec pozmenený na baryum. |
berkélium (berkelium) | Bk | Prvok je pomenovaný podľa miesta kde sa prvýkrát syntetizoval; na univerzite v Berkeley v Kalifornii. Glenn Theodore Seaborg, Albert Ghiorso, Stanley G. Thompson a Kenneth Street ho syntetizovali pomocou jadrovej reakcie v decembri 1949. |
berýlium (beryllium) | Be | Názov vznikol z gréckeho slova beryllos – beryl (minerál). V minulosti sa volal istý čas glucinium (Gl) (z gréčtiny glykys – sladký), jeho minerály majú sladkastú chuť. V roku 1798 Louis Vauquelin objavil oxid berýlia v mineráli emerald. |
bizmut (bismuthum) | Bi | Pomenovanie pochádza z nemeckého slova Wismuth (pravdepodobne z weiße Masse – biela masa) a neskôr v latinčine pozmeneného na bisemutum. Bizmut bol často zamieňaný z cínom a olovom, vďaka podobnému vzhľadu. V roku 1753 Claude Geoffroy definitívne ukázal rozdiel medzi bizmutom a olovom. |
bohrium (bohrium) | Bh | Názov prvku je pomenovaný po chemikovi Niels Bohrovi. Y. Oganessian viedol ruský tím, ktorý v roku 1976 prvýkrát syntetizovali bohrium na Joint inšitúte pre nukleárny vývoj v meste Dubna. |
bór (borum) | B | Pomenovanie borum pochádza z arabského slova Burah. V ranom Egypte, mumifikácia záležala na látke známom ako natron, ktorý obsahoval bór a iné prísady. V roku 1808 ho izoloval Joseph Louis Gay-Lussac a Louis Jacques Thénard. |
bróm (bromum) | Br | Názov pochádza z gréckeho slova βρωμος (brómos – zápach). V roku 1926 objavil Antoine Balard bróm v solných ložiskách v Montpellieri . Joseph Louis Gay-Lussac sa rozhodol pomenovať tento prvok ako bromum kvôli charakteristickému štipľavému zápachu. |
C
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
cér (cerium) | Ce | Prvok cér pomenoval Berzelius po asteroide Ceres. Cér objavili Jöns Jakob Berzelius a Wilhelm von Hisinger vo Švédsku a nezávisle od nich v roku 1803 aj Martin Heinrich Klaproth v Nemecku. |
cézium (caesium) | Cs | Pomenovanie pochádza z latinčiny (caesium – modrá obloha). Obavili ho v roku 1860 Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff počas spektroskopickej analýzy minerálnej vody v Dürkheim, Nemecko. Cézium bol prvý prvok ktorý bol objavený pomocou spektrálnej analýzy. |
cín (stannum) | Sn | Pomenovanie stannum začali používať staroveký Rimania, ktorý ho používali na niektoré zliatiny olova, prípadne cínu. V starovekom grécku sa používalo pomenovanie kassiteronos. Český a slovenský názov cín je obdobou názvu nemeckého Zinn. |
curium (curium) | Cm | Prvok je pomenovaný po Marii Curieovej-Skłodowskej a jej manželovi Pierrovi, známi manželia v oblasti rádioaktivity. Prvok prvýkrát syntetizovali v roku 1944 Glenn Theodore Seaborg, Ralph A. James a Albert Ghiorso na University of California, Berkeley. |
D
Názov (latinský názov) |
Symbol | Vysvetlenie |
---|---|---|
darmštátium (darmstadtium) | Ds | Prvok je pomenovaný po meste Darmstatd kde bol prvýkrát objavený. Niektorý vedci pomenovali tento 110 prvok policium, pretože 110 je telefónne číslo na políciu v Nemecku. V auguste 2003 IUPAC pridelila prvku konečné meno. Prvýkrát bol prvok vytvorený 9. novembra 1994 v Gesellschaft für Schwerionenforschung v Darmstadte, Nemecko. Prvok nikdy nebol videný a iba niekoľko atómov bolo vytvorených v iónových akcelerátoroch pri nukleárnej fúzii izotopov železa a niklu (atómy niklu bombardujú atómy železa). |
draslík (kalium) | K | Pomenovanie kalium pochádza zo slova alkali, ktoré pochádza z arabského slova al qalīy – kalcinovaný popol. |
dubnium (dubnium) | Db | Prvok je pomenovaný po ruskom meste Dubna kde bol v roku 1967 prvýkrát syntetizovaný na Joint Institute for Nuclear Research. |
dusík (nitrogenium) | N |
Nitrogen (Latin nitrum, Greek Nitron meaning "native soda", "genes", "forming") is formally considered to have been discovered by Daniel Rutherford in 1772, who called it noxious air or fixed air. That there was a fraction of air that did not support combustion was well known to the late 18th century chemist. Nitrogen was also studied at about the same time by Carl Wilhelm Scheele, Henry Cavendish, and Joseph Priestley, who referred to it as burnt air or phlogisticated air. Nitrogen gas was inert enough that Antoine Lavoisier referred to it as azote, which stands for without life; this term has become the French word for "nitrogen" and later spread out to many other languages. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk