A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zinko(vo)-uhlíkový článok (iné názvy: suchý zinko(vo)-uhlíkový článok, (suchá) zinko(vo)-uhlíková batéria, (suchý) uhlíko(vo)-zinkový článok, (suchá) uhlíko(vo)-zinková batéria, zinko(vo)-burelový článok, burelový článok, burelová batéria, (suchý) Leclanchého článok, suchý článok, suchá batéria, batéria, hovorovo baterka) je základný druh galvanického článku (resp. batérie) dostupného (-nej) v obchodoch pre bežných spotrebiteľov. Pojem často zahŕňa aj variant nazývaný zinko(vo)-chloridový článok (zinko(vo)-chloridová batéria - pozri nižšie) a občas aj variant nazývaný alkalická batéria (pozri v samostatnom článku).
Bol vynájdený na základe historického Leclanchého článku, s ktorým má rovnaké chemické zloženie (a aj sa podľa neho často dodnes nazýva).
Názov je odvodený od zinku tvoriaceho elektródu a uhlíkovej tyčinky tvoriacej kladný kontakt článku.
Zloženie
Katódu tvorí zinkový kalíšok, ktorý zároveň tvorí vonkajší obal článku.
Anódu tvorí práškový oxid manganičitý (MnO2, burel), ktorý je pre lepšiu vodivosť zmiešaný s práškovým uhlíkom. Do tejto zmesi je vložená uhlíková tyčinka umiestnená v osi článku.
Elektrolyt tvorí vodný roztok chloridu amónneho (NH4Cl, salmiak).
Elektrolyt sa v článku nenachádza voľne v kvapalnom stave, ale je nasiaknutý do kladnej elektródy (práškovej zmesi uhlíka a burelu) - odtiaľ pochádza staré označenie "suchý článok".
Medzi kladnou elektródou (práškom) a zinkovým obalom sa nachádza separátor zo savého papiera kvôli zabráneniu priamemu kontaktu medzi elektródami a pritom umožňuje priechod elektrolytu medzi elektródami.
Konštrukcia
Článok je najčastejšie konštruovaný tak, že zinkový kalíšok tvorí zároveň vonkajší obal článku. Toto riešenie síce znižuje cenu, ale ak nie je prítomný žiadny ďalší nepriepustný obal, môže dôjsť k vytečeniu článku. V súčasnosti býva prítomná plastiková fólia a/alebo kovový plášť.
Vytečenie článku
V priebehu vybíjania je spotrebovávaný zinok a vytvorí sa voda (pozri chemické rovnice nižšie). Pri "poddimenzovaní" hrúbky zinkového obalu výrobcom môže nastať situácia, kedy sa zinok prederaví a elektrolyt obsahujúci teraz veľa vody začne vytekať von a spôsobovať koróziu vnútri napájaného prístroja.
Elektrochemická reakcia
Celková reakcia:
- Zn + 2NH4Cl + 2MnO2 → Cl2 + 2MnO (OH)
Na zápornej elektróde:
- Zn → Zn2+ + 2e-
Vzniknuté zinočnaté ióny následne reagujú s amónnymi iónmi NH4+ = +:
- Zn2+ + 2 + → 2+ + 2H+
Na kladnej elektróde:
- 2MnO2 + 2H+ + 2e- → 2MnO (OH)
Táto reakcia je trochu zjednodušená, pretože ión H+ sa v skutočnosti vo vodnom roztoku nevyskytuje voľne, ale je viazaný koordinačne-kovalentnou väzbou na vodu, čím vznikne hydroxonium H3O+.
Vlastnosti
Menovité napätie článku je 1,5 V. Býva vyrábaný najčastejšie vo veľkostiach AAA (mikroceruzková batéria), AA (ceruzková batéria), C (malý monočlánok) a D (veľký monočlánok). Okrem toho sa vyrábajú aj batérie (v zmysle: spojenie viacerých kusov) týchto článkov: 3 články - "plochá batéria" a 6 článkov - "deväťvoltová batéria".
V porovnaní s inými druhmi batérií (zinkovo-chloridové, alkalické) nemajú takú kapacitu a schopnosť dodávať väčší prúd. Naopak ich výhodou je nízka cena. Z týchto dôvodov sú vhodné predovšetkým pre menej náročné použitie napr. do hodín a budíkov, rádií alebo niektorých svietidiel.
Kapacita ceruzkovej batérie sa pohybuje okolo 600-800 mAh pri vybíjaní prúdom 100 mA do konečného napätia 0,9 V.
Zinko(vo)-chloridový článok
Zinko-chloridový článok je vylepšená verzia zinko-uhlíkového článku.
Hlavným rozdielom medzi zinko-chloridovým a zinko-uhlíkovým článkom je náhrada elektrolytu z chloridu amónneho z väčšej časti za chlorid zinočnatý (ZnCl2).
Pri výrobe sú tiež použité kvalitnejšie chemikálie, čo sa pozitívne prejavuje na vyššej životnosti.
Tieto články bývajú v angličtine označované ako "heavy duty" (vysoký výkon). Stále však ani zďaleka nedosahujú vlastnosti alkalických batérií.
Elektrochemická reakcia
Reakcia katódy je preto odlišná
- MnO2(s) + H2O (l) + e- → MnO (OH) (s) + OH-(aq)
Celková reakcia:
- Zn (s) + 2 MnO2(s) + ZnCl2(aq) + 2 H2O (l) → 2 MnO (OH) (s) + 2 Zn (OH) Cl (aq)
Vytečenie článku
Zámena elektrolytu sa prejaví na tvorbe vody v článku. Zatiaľ čo v prípade klasického zinko-uhlíkového voda vznikala a bolo riziko vytečeniu do prístroja, v tomto prípade sa voda pri vybíjaní spotrebúva, tým pádom je článok na konci svojej životnosti naozaj suchý.
V súčasnosti je už väčšina vyrábaných článkov zinko-chloridová. Nájdu sa však aj výrobcovia používajúci staré zloženie - je totiž o niečo lacnejšie.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zinko-uhlíkový článok
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zinko-uhlíkový článek na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk