A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zápražka alebo zásmažka[1] je zahusťovací prostriedok do polievok a omáčok vyrábaný z tuku a múky. Bežne používanými tukmi sú maslo, rastlinné tuky, tuk zo slaniny alebo bravčová masť. Používa sa na zahusťovanie omáčok, polievok a pokrmov z duseného mäsa.
Príprava
Zápražka sa zhotovuje z na váhu približne rovnakého množstva tuku a múky. Používa sa do nej predovšetkým múka pšeničná hladká, ktorá zaistí jedlu jemnosť, ale príprava sa pri zaváraní skráti, pokiaľ sa zápražka vyrobí z múky kukuričnej.
Základný postup na zhotovenie zápražky je taký, že do rozohriateho či rozpáleného tuku sa vmieša múka. Potom sa praží, kým nezmizne chuť múky za surova a nedocieli sa požadovaná farba zápražky. Čerstvo zhotovená zápražka sa zaleje vodou, mliekom či inou tekutinou z receptu a povarí sa aspoň 20-30 minút, aby zmäkli škrobnaté látky v nej obsiahnuté a boli stráviteľnejšie. Tekutina by sa mala pridávať po menších častiach za stáleho miešania, aby nevznikli hrudky, a nemala by byť horúca či dokonca vriaca.
V súčasnosti narastá obľuba granulovaných zápražok, ktoré sa dajú kúpiť v bežnom obchode a odporúčaná doba ich zavárania je veľmi krátka.
Druhy a použitie
- Svetlá zápražka, biela zápražka, bledá zápražka – na jej prípravu sa používa tuk najlepšie maslového typu (napríklad kombinácia masla a rastlinného tuku), ktorý sa nechá len rozpustiť (nie rozpáliť), vmieša sa múka a praží sa, len pokiaľ zápražka pení; pridáva sa predovšetkým do svetlých polievok (zemiaková, karfiolová, hubová atď.). Svetlá zápražka po pridaní mlieka vytvára bešamel napr. pre zapekané pokrmy.
- Tmavá zápražka – na jej prípravu možno použiť maslo aj v kombinácii s olejom, masťou alebo lojom, ktoré sa rozpália, múka sa na ňom praží dlhšiu dobu a zápražka tak získa ostrejšiu chuť; Ak sa však nechá príliš stmavnúť, zhorkne. Pridáva sa predovšetkým do tmavých polievok (gulášová, hrachová) a omáčok.
- Vaječná zápražka – do tuku opraženého s múkou sa vmieša vajíčko; používa sa do zeleninových polievok, ktoré väčšinou majú vaječnú zápražku priamo v názve.
- Cibuľová zápražka – cibuľa sa spení na tuk a potom sa pridá k zapraženiu múky; pridáva sa do strukovinových jedál, zeleninových polievok, perkeltov, omáčok, špenát a kapusty.
- Diétna zápražka, suchá zápražka – múka sa opraží nasucho, bez tuku, prípadne sa malé množstvo tuku pridá až nakoniec, pretože je tak ľahšie stráviteľná.
- Cukrová zápražka je starší názov pre posýpku používanú na múčnikoch.
- Lojová zápražka – ako tuk do zápražky sa použije vyškvarený loj. Vznikne tmavá zápražka, ktorá dá jedlu (polievkám, omáčkám atď.) nezabudnuteľnú vynikajúcí chuť.
Najčastejšie používaným tukom vo francúzskej kuchyni je maslo, zápražka sa používa v troch z piatich „materských“ omáčok klasickej francúzskej kuchyne: v bešamelovej omáčke, v velouté omáčke a v espagnole omáčke.
V kuchyni Cajúnov sa zápražka vyrába z tuku z rozpustenej slaniny alebo z oleja a smaží sa do stredne alebo tmavo hnedej farby, čo zvýrazňuje jej chuť.
Stredoeurópska kuchyňa často používa k príprave zápražky rozpustený bravčový tuk alebo rastlinný tuk. V Česku sa jej hovorí jíška, poľ. zasmażka, srbochorv. zaprška, maď. rántás a nem. Mehlschwitze.
Japonské kari (karē) sa varí z karí zápražky. Tá vznikne osmažením žltého karí korenia a múky na masle alebo na oleji. Japonské slovo pre karí zápražku – karērū – v sebe obsahuje francúzsky výraz pre zápražku – franc. roux (vyslovované ).
V osmanskej a tureckej kuchyni sa zápražka (meyane)[2] používa už od 15. storočia.[3]
Galéria
-
Zo zápražky sa pridaním mlieka pripravuje bešamelová omáčka
-
Do kapustovej polievky sa pridáva svetlá zápražka
Referencie
- ↑ „zápražka“. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)
- ↑ Archivovaná kópia. : . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ : . Dostupné online. ISBN 978-975-6223-84-0.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zápražka
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jíška na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk