A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Yeşilırmak | |
tur. Yeşilırmak starogr. Ἴρις – Iris | |
turecká rieka | |
Pohľad na rieku Yeşilırmak z hradu Amasya
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Zdrojnica | Köse (vyšší celok Pontské vrchy) |
Ústie | Čierne more |
Dĺžka | 519 km |
Povodie | 36 114 km² (3 611 400 ha) |
Wikimedia Commons: Yeşilırmak River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Yeşilırmak je rieka v severnom Turecku. Pramení v Pontských vrchoch a deltou ústi do Čierneho mora. Meria okolo 519[1] kilometrov. Povodie rieky je približne 36 114 km² (okolo 5 % územia Turecka).[2]
Na rieke ležia veľké turecké mestá Tokat[3] a Amasya.[4] V Amasyi rieka tečie poblíž hrobiek pontských kráľov z 3. a 2. storočia pred Kristom.[4]
Horný tok Yeşilırmaku patrí k oblastiam husto obývaným alevitmi.[5]
Názvy
- turecké: Yeşilırmak [6], staršie Yeşil Irmak[7][8], doslovný preklad: „zelená rieka“[9]
- v staroveku starogr. Ἴρις[8] – Iris
- po chetitsky: Kummešmaha(?)[10] – toto je však možno názov prítoku Kelkit[11]
Moderný názov je odvodený zo svetlozeleného vzhľadu rieky. Tento vzniká spojením obrovského množstva svetlého bahna s fytoplanktónom.[9]
Geografia
Rieka
Údaje o dĺžke rieky sa v prameňoch líšia. Novšie zdroje hovoria o dĺžke 519[1][12] kilometrov, staršie napríklad 416 kilometrov.[6] Povodie rieky má približne 36 114 km², čo tvorí okolo 5 % územia Turecka.[2]
Rieka vyviera v pohorí Köse (vyšší celok Pontské vrchy) juhozápadne od mesta Suşehri v tureckej provincii Sivas. Najprv preteká medzihorskými údoliami a následne pretína Pontské vrchy a vstupuje do Čierneho mora. Pontské vrchy dosahujú výšku až 3000 m.n.n., no väčšina povodia leží v nadmorskej výške okolo 1000 m.n.m.[1]:647 Dva hlavné prítoky Yeşilırmaku sú potoky Kelkit (320 km) a Çekerek (256 km).[2] Veľkú časť vody prijíma rieka z topiaceho sa snehu vo vysokých horách, v dôsledku čoho tok vykazuje výrazné sezónne výkyvy, ktoré vrcholia koncom apríla.[9] Priemerné množstvo zrážok v povodí je 646 mm/rok.[2] Podložie rieky obsahuje komplexnú mozaiku sedimentárneho, magmatického a metamorfovaného podložia vytvorenú v období druhohôr až neogénu.[1]:647
Zahradenie rieky malo vplyv na usadzovanie sedimentu v koryte rieky, v dôsledku čoho sa zmenilo pobrežie delty a geometria koryta.[2]
Delta
Yeşilırmak má jednu z najväčších delt v čiernomorskej oblasti. Podlieha však rastúcej regresii z dôvodu zníženia množstva sedimentu neseného riekou Yeşilırmak.[2] Delta preteká cez nížinné pláne okolo mesta Çarşamba, ktoré sú používané prevažne na poľnohospodárske účely. Najväčšiu zostávajúcu mokraď tvorí jazerný komplex Simenlik-Akgöl (1 900 ha) vo východnej časti delty. Asi 200 ha z neho tvorí voľná voda a zvyšok tvoria rákosové a močiarne vegetácie.[13]
Fauna a flóra
V rieke žije 53 druhov rýb, z toho 49 pôvodných, tri umelo vysadené a jeden druh je endemický. Zaznamenaných bolo deväť obojživelníkov, pričom všetky sú ohrozené.[1]:665
Delta rieky (3000 ha) a nádrž Yedikır (593 ha) sú chránenými lokalitami zriadenými za účelom ochrany voľne žijúcich živočíchov.[1]:668
Ekonomický význam
Yeşilırmak má pre Turecko vysoký hydroelektrický potenciál. Bolo na nej preto vybudovaných množstvo priehrad.[2] Rozsiahla kontrola prietoku Yeşilırmaku sa začala výstavbou priehrady Almus v roku 1958. K roku 2014 bolo pozdĺž rieky vybudovaných 75 nádrží na zásobovanie vodou (priehrady, rybníky a podobne).[2] Najväčší objem (1,4 km³) má nádrž Kılıçkaya, ktorá začala fungovať v roku 1990. Medzi ďalšie nádrže patria Ataköy, Hasan Uğurlu, Suat Uğurlu.[2]
Plavba po rieke je možná v delte. Rybolov je obmedzený na nádrže.[1]:668
Vnútorné horské nížiny povodia Yeşilırmak (Niksar, Tokat, Amasya) sa využívajú ako lúky a pasienky. Ihličnaté a listnaté lesy pokrývajú horské oblasti. V rovinatých oblastiach dominuje poľnohospodárstvo, kým roviny s vysokou nadmorskou výškou sa využívajú na pasenie zvierat.[1]:653
História
Na plošine v ohybe rieky sa v staroveku rozprestieralo jadro Chetitskej ríše.[14] Rieku spomína viacero starovekých gréckych autorov.[9]
Galéria
-
Priehrada Hasan Uğurlu.
-
Rieka v Amasyi
-
Panoráma centra mesta Tokat.
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Nuray (Emir) Akbulut et al.. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
- ↑ a b c d e f g h i KALE, M. Murat; ATAOL, Murat. The effects of dams on river channel morphology: a case study at the historical Çarşamba Bridge on the Yeşilırmak River in northern Turkey. Environmental Earth Sciences, 2021, roč. 80. DOI: https://doi.org/10.1007/s12665-021-09935-6.
- ↑ Tokat. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 9. díl: Sp – T. Praha : Odeon, 2001. ISBN 80-207-1071-X. S. 517.
- ↑ a b Amasya. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 1. díl: A – B. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1061-2. S. 151.
- ↑ GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu: Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Albatros Media, 2017. ISBN 978-80-7429-844-8. S. 259.
- ↑ a b Yeşilırmak. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 801.
- ↑ Horoztepe. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 329.
- ↑ a b OLSHAUSEN, Eckart. Iris . In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 6. Hat – Jus. Leiden, Boston : Brill, 2005. ISBN 90-04-12259-1. S. 936 – 937.
- ↑ a b c d BEKKER-NIELSEN, T; JENSEN, M. Two Pontic Rivers. Cedrus, 2015, roč. III, s. 231 – 242. DOI: 10.13113/CEDRUS.2015011411.
- ↑ GLATZ, Claudia. The North: Archaeology. In: Hittite Landscape and Geography. Leiden : Brill, 2017. ISBN 978-90-04-34939-1. S. 76.
- ↑ Kummešmaha. In: Tübinger Atlas des Vorderen Orients. Ed. Horst Kopp, Wolfgang Röllig, Beate Siewert-Mayer, et al. Bd. 2. H – P. Wiesbaden : Reichert, 1994. S. 964.
- ↑ HEPER, Metin; ÖZTÜRK-TUNÇEL, Duygu; CRISS, Nur Bilge. Historical Dictionary of Turkey. 4th Ed.. vyd. Lanham : Rowman & Littlefield, 2018. ISBN 978-1-5381-0225-1. S. 505.
- ↑ Yeşilırmak Delta. In: BirdLife Data Zone . BirdLife International, . Dostupné online.
- ↑ KOVÁČOVÁ, Mária; FERENČUHOVÁ, Bohumila. Veľký atlas stratených civilizácií. Bratislava : Mladé letá, 2000. ISBN 80-06-01009-9. S. 241.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk