A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. článok je len o jednej jeho teórii, nie o osobe |
William A. Niskanen | |
americký ekonóm a profesor | |
Narodenie | 13. marec 1933 Bend, Oregon, USA |
---|---|
Úmrtie | 26. október 2011 (78 rokov) Washington D.C., USA |
Alma mater | Harvard University University of Chicago |
Odkazy | |
Commons | William A. Niskanen |
William A. Niskanen (celým menom William Arthur Niskanen; * 13. marec 1933, Bend, Oregon, USA – † 26. október 2011, Washington D.C.) bol americký ekonóm a profesor na Cato Institute.[1]
Bol prvým ekonómom, ktorý študoval problematiku byrokracie z ekonomického pohľadu. Rozhodol sa aplikovať ekonomické metódy na politické procesy, aby prostredníctvom nich dokázal lepšie pochopiť proces kolektívneho rozhodovania a implementácie akejkoľvek hospodárskej politiky. Počas svojej aktívnej kariéry pôsobil vo verejných aj súkromných inštitúciách, napríklad v spoločnosti Ford Motor, v rámci Ekonomickej rady poradcov Ronalda Reagana alebo v Úrade pre riadenie a rozpočet.[2]
Teória byrokracie u Williama A. Niskanena
Úrady a organizácie
Ekonomická teória Niskanena bola založená na základných predpokladoch o fungovaní úradov. Podľa neho sú to neziskové organizácie, financované periodicky alebo prostredníctvom grantov od jednej kolektívnej organizácie, ktorej zdroje príjmov sú tvorené z daní alebo iných povinných platieb.[2] Medzi financujúcou organizáciou a financovaným úradom je možné hovoriť o bilaterálnom monopole. Táto organizácia je bežne závislá na službách poskytujúcich úradmi a úrady zase často nemajú inú formu financovania. Príkladom môže byť závislosť medzi parlamentom a exekutívnymi inštitúciami – teda je tu len jeden kupujúci a jeden predávajúci a nedochádza teda ku klasickému využívaniu trhových princípov.[3] Jednoducho môžeme povedať, že úrad predáva službu iba sponzorovi a sponzor kupuje tieto služby iba od úradu. Na základe tohto vzťahu úradníci podľa Niskanena získavajú výraznú moc, keďže financujúca organizácia nemá adekvátnu alternatívu na zabezpečenie konkrétnej služby, ktorú nechce prestať poskytovať. Výstup z tohto obchodu je vymenený za rozpočet a nie za jednotkovú cenu.[4]
Maximalizácia rozpočtu byrokracie
Niskanen na vzťahu medzi organizáciami a úradmi postavil svoju teóriu maximalizácie rozpočtu. Byrokrati sa podľa neho, na rozdiel od súkromných podnikateľov, snažia o prestíž úradu, verejný vplyv alebo dôležitosť a nie o peňažné zisky. Všetky tieto hodnoty vo svojom modeli nahradil jednou a to maximalizáciou rozpočtu úradu, ktorá má byť základným záujmom byrokrata. Oproti jeho záujmom následne stojí politik, ako volený reprezentant, keďže pre neho zaisťuje úrad určitý verejný statok (napríklad obranu, bezpečnosť)[5]. Tvrdí, že medzi byrokratom a politikom dochádza k asymetrii informácií, hlavne vzhľadom na informácie o dopyte a ponuke. Z tohto hľadiska má najlepšiu pozíciu šéf byrokratov, ktorý má lepší prístup k relevantným informáciám ako politici.[2]
Z uvedeného vzťahu Niskanen vytvoril prvý argument pre maximalizáciu rozpočtu byrokracie. Ak totiž šéf byrokratov povie politikovi, že na dosiahnutie určitého výstupu potrebuje konkrétnu úroveň rozpočtu, politik nevie posúdiť, či je možné tento výstup poskytovať aj lacnejšie. Keďže si byrokrati uvedomujú, že politici nemajú informácie o minimálnych nákladoch na dosiahnutie výstupu, majú možnosť maximalizovať svoj rozpočet aj na úroveň, ktorá pre politika nemusí byť výhodná.[6] Druhou možnosťou cez ktorú byrokrati môžu maximalizovať svoj rozpočtu je použiť ponuku „zober alebo nechaj tak“. Podľa Niskanena je to vyjednávací proces medzi politikom a šéfom byrokratov, do ktorého byrokrat vložil ponuku s nízkym marginálny prínosom pre priemerného voliča. Politik je však nútený prijať túto ponuku, pretože aj malý výstup je lepší ako žiadny.[7] Použitím týchto dvoch argumentov sú byrokrati schopní maximalizovať svoj rozpočet a prostredníctvom neho veľkosť a vplyv samotného úradu. Podľa Niskanena je ale dôležité, že byrokrati síce usilujú o maximalizáciu svojho rozpočtu, ale nemôžu ho prekročiť.[8]
Krátka kritika modelu Niskanena
Niskanenov model byrokracie bol kritizovaný na viacerých úrovniach. Ide napríklad o predpoklad, že politici budú pasívne akceptovať odporúčania byrokratov. Naopak byrokrati politikom nedominujú a sú to práve politici, ktorí majú silnejší sebecký záujem na maximalizovaní rozpočtu, vzhľadom snahu o znovuzvolenie, v ktorej ho môže byrokrat podporiť. Najviac kritizovaný bol Niskanenov predpoklad, že sebecké individuálne záujmy byrokratov budú uspokojené nárastom rozpočtu úradu. Rýchlo sa však ukázalo, že samotní byrokrati majú len veľmi malé výhody z maximalizácie rozpočtu, keďže ich výplaty sú fixne dané a iné väčšie výdavky musia byť schválené centrálne. Byrokrat má teda možnosť polepšiť si rozšírením rozpočtu napríklad pri kvalitnom vykonávaní práce získaním vyšších odmien. Táto suma ale pravdepodobne nie je schopná pokryť všetky ich záujmy, keďže môže predstavovať iba malú sumu z bežného platu. V prípade áut alebo iného luxusného tovaru už bežný úradník nemá samostatnú právomoc realizácie takéto nákupu.[9]
Referencie
- ↑ Portrait von William A. Niskanen im Cato Institute
- ↑ a b c http://www.rejournal.eu/sites/rejournal.versatech.ro/files/articole/2009-04-01/2137/simandan.pdf
- ↑ https://www.researchgate.net/profile/Daniel_Klimovsky/publication/255172827_Teoretick_aspekty_politicko-administratvnych_vzahov/links/0deec52001c2042817000000.pdf
- ↑ http://www.une.edu.au/__data/assets/pdf_file/0011/67358/econwp95-19.pdf
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2015-12-17 z originálu.
- ↑ https://pmcspraca.files.wordpress.com/2014/10/hindmoor-a-rational-choice-cap-6-william-niskanen-and-bureaucracy.pdf str. 139 – 140
- ↑ http://dlc.dlib.indiana.edu/dlc/bitstream/handle/10535/82/eomu86aa.pdf?sequence=[nefunkčný odkaz
- ↑ https://is.muni.cz/th/76076/esf_m/diplomova_prace.txt
- ↑ http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.367.9765&rep=rep1&type=pdf
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk