A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vzducholoď N1, známejšia pod druhým menom Norge bol prvý stroj, ktorý preletel z Európy do Ameriky cez severný pól. Na priekopníckej výprave sa zúčastnila šestnásťčlenná medzinárodná posádka. Veliteľom expedície bol nórsky polárnik Roald Amundsen, technickú stránku letu istila talianska posádka pod vedením leteckého konštruktéra plukovníka Umberta Nobileho a na lete sa zúčastnil aj jeden z hlavných sponzorov výpravy, Američan Lincoln Ellsworth.
Parametre vzducholode
- dĺžka 106 m
- maximálny priemer telesa 19,5 m
- objem 19 000 m³
- náplň vodík
- obal štvorvrstvová bavlnená tkanina, z vnútornej strany pogumovaná, z vonkajšej bol použitý hliníkový náter
- motory 3 zážihové Maybach 245 HP v samostatných gondolách
- maximálna rýchlosť 113 km/h
(rovnaké, ako pri vzducholodi Italia)
História letu
Amundsen s Ellsworthom chceli zopakovať pokus preletieť severný pól. Pokúšali sa o to neúspešne v roku 1925 pomocou hydroplánu. Navrhli preto Nobilemu odkúpenie jednej z jeho vzducholodí. Vzducholoď N1 bola potom premenovaná na Norge (Nórsko).
Nobile so svojou posádkou vyrazili vzducholoďou z Ríma 29. marca a doleteli po etapách cez Pulham, Oslo, Petrohrad a Vadsø do Ny-Ålesundu (King's Bay) na Svalbard. Tam pristúpili Amundsen a Ellsworth, a spoločne odštartovali 11. mája 1926 na sever. Pól dosiahli 12. mája o 1:30 po polnoci. Napriek problémom s namŕzajúcou hmlou, dorazila vzducholoď po celkom 36 hodinách na dohľad Aljašky. Kvôli nepriaznivému počasiu sa nepodarilo doletieť do pôvodne plánovaného Nome, ale núdzovo pristala pri osade Teller. Vzducholoď Norge celkom strávila na cestách 171 hodín a prešla 12 480 kilometrov.
Výsledky výpravy
Výprava predovšetkým ukázala, že na severe nie je pevnina, ale len more. Do tej doby nebola existencia jedného či druhého preukázaná. Vyvrátili sa tiež niektoré hypotézy o špeciálnych elektrických vlastnostiach atmosféry v okolí pólu.
Posádka vzducholode Norge bola prvá, ktorá preukázateľne dosiahla severný pól. Predchádzajúce výpravy (Frederick Cook 1908, Robert Peary 1909 a Richard Byrd 1926 - letel k pólu lietadlom len niekoľko dní pred Norgem) nemajú dosiahnutie pólu dostatočne preukázané.
Zaujímavosťou je, že vo vzducholodi bol umiestnený prístroj na meranie vodivosti vzduchu, dodaný českým fyzikom Františkom Běhounkom. Ten sa zúčastnil pozemnej časti výpravy na Svalbarde. Tesne pred odletom dokonca boli v jeho prístroji nahradzované oceľové súčiastky duralovými, kvôli zníženiu hmotnosti. Počas letu ho potom obsluhoval švédsky fyzik a meteorológ Finn Malmgren. Výsledky spoločných meraní vyšli knižne v Paríži ako jediný vedecký výsledok expedície. O rok neskôr dostal preto Běhounek pozvanie osobne sa zúčastniť na ďalšej výprave vo vzducholodi Italia, ktorá sa uskutočnila na jar roku 1928.
Vo Vadsø¨a Ny-Ålesundu sú ako technická pamiatka dochované kotevné stožiare, ktoré Norge pri svojej ceste použila.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk