A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Violončelový koncert Es dur | |
Druh skladby | violončelový koncert |
---|---|
Vznik | 1959 |
Približná dĺžka | 28 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Picc., 2 Fl., 2 Ob., 2 Cl., 2 Fag., Cfg. - 1 Cor. - Timp. - Cel. - Vc. Solo - Archi. |
Violončelový koncert č. 1 Es dur, Op. 107 je dielo ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča.
Koncert patrí medzi neskoršie Šostakovičove diela - skladateľ ho zložil v roku 1959 v priebehu jedného mesiaca. Bolo to v dobe kedy už patril vo svetovom meradle medzi najuznávanejších skladateľov. Éra ťaživého stalinizmu už pominula,na skladateľovi však zanechala nezmazateľné stopy. Ťaživé skúsenosti sa preniesli aj do tohto diela - neľútostného, miestami kypiaceho vnútorným hnevom až agresiou, a i v lyrických pasážiach plného nezdolnosti. Sugestívne dielo skladateľ vybavil nezvyčajne zastúpeným orchestrom - s čelestou a lesným rohom ako jediným predstaviteľom sekcie plechových dychových nástrojov. O to doležitejšia je však jeho úloha v celom koncerte, Šostakovič tu využil prvok "vedľajšieho sólového nástroja", podobne ako to pred ním urobili už Brahms alebo Nielsen. Koncert bol od začiatku zamýšľaný pre najvýznamenjšieho ruského violončelistu Mstislava Rostropoviča, ktorý dielo uviedol na premiére 4. októbra s Leningradskou filharmóniou pod taktovkou Jevgenija Mravinského.
Koncert tvoria štyri vety, pričom posledné tri sa hrajú bez prestávky ako jeden celok. Prvá rozsiahla veta začína priamo hlavnou témou sólového violončela. Tá je vystavaná na štvortónovom motíve, ktorý doplňujú drevené dychové nástroje rytmickou frázou. Krátky motív pozostávajúci zo štyroch tónov sa stáva ústredným hudobným prvkom celej skladby a objavuje sa v jej priebehu nespočetne veľakrát. Prvá veta je dynamická, s rýchlými figuráciami violončela, ktoré tvorí s orchestrom prevažne organický celok. Druhá veta je pomalá, s rozľahlou melodickou linkou bohatého výrazu. Ako tretiu vetu Šostakovič netradične zvolil dlhú kadenciu sólového violončela, ktorá svojou nahotou umocňuje zážitok z reflexívneho diela. Štvrtá veta v rondovej forme opäť ovplýva virtuóznými behmi sólového nástroja exponujúceho svoje limity. Vo vete je nenápadne zakomponovaná citácia Stalinovej obľúbenej piesne Suliko ako výsmech jeho kultu. Dielo ozatvára prudká kóda vychádzajúca z hlavnej témy prvej vety, čím je len podčiarknutá prepojenosť všetkých častí a integrita diela.
Vybrané nahrávky
- Mstislav Rostropovič, Moscow Philharmonic Orchestra, Gennadij Roždenstvenskij
- Mstislav Rostropovič, Philadelphia Orchestra, Eugene Ormandy
- Heinrich Schiff, Bavarian Radio Symphony Orchestra, Maxim Šostakovič
- Yo-Yo Ma, Philadelphia Orchestra, Eugene Ormandy
- Han-na Chang, London Symphony Orchestra, Antonio Pappano
Zdroje
- www.en.wikipedia.org
- Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
- Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
- Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk