A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vidlochvost feniklový | |
![]() | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
![]() | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Papilio machaon Linnaeus, 1758 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Vidlochvost feniklový (Papilio machaon L., 1758) je motýľ z čeľade vidlochvostovité (Papilionidae).
Opis druhu
Vidlochvosta feniklového opísal Carl Linné v desiatom vydaní svojej práce Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum.
Rozpätie krídel vidlochvosta feniklového je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení. Jedinci letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných krídlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík – ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna.
-
♂
-
♂ △
-
♀
Rozšírenie
Oblasť výskytu je rozsiahla, zahrnuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i Severnej Amerike.
Opísaných bolo viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná.
Na Slovensku boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území sa vyskytuje poddruh Papilio machaon subsp. gorganus Fruhstorfer. Na juhovýchodnom Slovensku (okolie Slovenského Nového Mesta) je to subsp. vargaianus.
Charakter lokalít výskytu
Vidlochvost feniklový obývá lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta – hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4 500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme najsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.
Bionómia druhu
Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela – hlavou smerom hore. V našich podmienkých trvá štádium kukly asi 2 – 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvosť fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch zrejme vplyvom otepľovania pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie, zhruba koncom septembra a v októbri (nielen v južnej časti štátu, ale i na severe).
Ochrana
V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Česko-Slovenska k chráneným druhom. V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu.
Ochrana spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného postredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.
Galéria
-
husenica
Referencie
Literatúra
- HRUBÝ, Karel. Prodromus lepidopter Slovenska. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 866.
- Moucha, J.: 1972, Sbíráme motýli, Delfín, Praha, 74 – 75.
- PONEC, Jozef. Motyle. Bratislava : Obzor, 1982. S. 344.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vidlochvost feniklový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vidlochvost feniklový
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk